Jdi na obsah Jdi na menu
 


CESTA OSUDU - 14. až 16. kapitola

15. 9. 2008
Obrazek

14. kapitola


Dennis, Letty, Sebastian, Lia a Laura




Pršalo. Vonku bolo otrasné počasie. Mladý chlapec kráčal chodníkom v Šikmej uličke a hľadal nejaký bar. Dnes mu bolo všetko jedno. Chcel sa opiť a zabudnúť na to, čo sa práve dozvedel, no v hlave mu stále vírila otázka: ,,Kde bol Warren v tú noc, keď mal s jeho matkou utiecť?" Zabočil za roh a našiel to, čo hľadal. Najväčší pajzel v Šikmej uličke. Na vchodových dverách bola stará ošúchaná ceduľka, na ktorej bol nápis "Čierny kút". Dennis pritlačil na dvere, ktoré sa s vrzgotom otvorili. Dnu bola skupinka asi štyroch ľudí a braman Todd. Sadol si za bar.
,,Čo si dáš?" spýtal sa ho Todd. Todd pracoval v Čiernom kúte už od nepamäti. Bol to starý čarodejník s prešedivenými vlasmi a fúzami.
,,Niečo mi nalej, ale nech je to ostré," povedal Dennis a obzrel sa za seba.
,,Niekto má zlý deň," poznamenal Todd, pričom položil na bar fľašu Ohnivej whisky a dva poháre.
,,Pre koho je ten druhý pohár?" opýtal sa Dennis.
,,A čo si myslíš, že budeš piť sám chlapče?" zaškeril sa a nalial. ,,Tak na zdravie."
,,Na zdravie," povedal Dennis a vylial do seba celý obsah pohára. Sedel tam asi pol hodinu, keď sa barman spýtal.
,,Tak čo sa stalo?" Todd mu nalieval ďalší pohár.
,,Môj," začal Dennis, ale opäť chytil pohár do ruky a vypil whisky, ,,môj otec, nie je môj otec."
,,Ako to myslíš?" nechápavo sa spýtal Todd. Dennis sa naň pozrel a naznačil mu, že chce ďalší pohár.
,,Tak ako som povedal... Môj biologický otec je najväčší šupák na celom svete, keď opustil moju mamu. A ten čo ma vychoval teda nie je môj otec, je ťažké to pochopiť?" opýtal sa.
,,Hmm... no, aj hej. Mal by si spomaliť chlapče," povedal mu Todd, keď do seba Denis kopol už šiesty pohárik za posledných päť minút.
,,Nestaraj sa a nalievaj," podráždeným hlasom vyhlásil Dennis.
,,Prečo mi to nepovedali? Prečo?" vzlykol. ,,Ja som ich mal tak rád! Ani im nepoviem, že odchádzam. Nepoviem im, že som si našiel prácu! Nech si robia čo chcú. Už ma viac nezaujímajú!" hovoril úplne rozhodne.
,,Chlapče, možno na to mali nejaké dôvody," ukľudňoval ho Todd. Na to, že to bol starý, senilný a prepitý barman, mal niekedy celkom dobré myšlienky. ,,Choď sa z toho vyspať. Uvidíš, že zajtra bude lepšie."
,,Čo ty tak o tom môžeš vedieť. Radšej mi daj ďalšiu fľašu," prikázal mu Dennis.
,,Nedám ti nič! Už aj tak zatváram, vstaň a choď domov," povedal barman.
,,Tu máš a daj mi ďalšiu fľašu," postavil sa Dennis a na bar hodil peniaze. Keď videl, že mu Todd nedá ďalšiu fľašu, otočil sa a zobral si jednu, ktorá bola na stole. ,,Maj sa dedo," pozdravil a odišiel. Ledva sa vytrepal hore schodmi, ktoré viedli von z baru. Vyšiel na ulicu. Ešte stále pršalo, ale bolo mu to jedno. V ruke držal fľašu whisky a kráčal v daždi. Nevedel kam pôjde, nevedel kde prespí a nevedel čo bude robiť (keby nebol taký opitý, napadlo by ho, že pôjde spať do Deravého kotlíka, pozn. autora).
Sadol si na zmáčaný chodník a oprel si hlavu o stenu. Do tváre mu padali kvapky dažďa. Zrazu ho niečo napadlo. Postavil sa a odmiestnil.

Laura pribehla do kuchyne. Ostala sama v dome Auréliiných starých rodičov a čakala, kým sa jej kamarátka vráti a povie jej čo sa vlastne stalo. ,,Tak čo?" spýtala sa okamžite, ako Lia vyšla z kozuba.
,,Je to pravda. Warren Brown je Dennisov otec," povedala a sadla si na stoličku.
,,A Dennis to vie?" opýtala sa.
,,Uhm... počul ako som vravela mame, že to viem. A ona nám potom všetko povedala," informovala ju a porozprávala všetko, čo im mama povedala.
,,Nekecaj, a ako to zobral Dennis?" vyzvedala.
,,Odišiel. Nakričal na ocka, teda na môjho ocka, mama plakala a ja si teraz vyčítam, že som s tým vlastne prišla domov," povedala Lia a bola veľmi sklamaná.
,,Nevyčítaj si nič! Je to ich vina. Mali vám všetko povedať hneď na začiatku!" povzbudzovala ju.
,,Kto vie, kde je teraz Dennis," vzdychla Lia.
,,Neboj sa, veď je už dospelý. Určite vie, čo robí." Laura sa postavila za Liu a objala ju. ,,Mali by sme ísť k nám a ľahnúť si," navrhla.
,,Neostaneme radšej tu?" spýtala sa Lia.
,,A môžeme?" odvetila otázkou Laura.
,,Jasné, aj tak tu nikto nepríde," skonštatovala Lia a vybrala sa na poschodie.


,,Pani Westwoodová, je mi to ľúto, ale myslíme si, že už Letticii nedokážeme viac pomôcť," povedal lekár z Nemocnice sv. Munga, Zosim Williams.
,,Koľko dní jej ešte ostáva?" spýtala sa so slzami v očiach, pričom ju jej manžel držal za ruku.
,,Berte to tak, že každý nový deň, je pre ňu zázrakom," prehovoril ticho a odišiel.
,,Och Gaston, prečo práve ona? Spravila niekomu niečo zlé?" vzlykala Kara a obíjmala svojho muža. Milovala svoju dcéru a snažila sa jej vždy dať to najlepšie. Letticia bola ich jediné dieťa a teraz mali o ňu prísť.
,,Zdravím, je niečo nové?" pribehol do nemocnice Sebastian. ,,Prepáčte, že som prišiel tak neskoro, ale mali sme doma menší problém," ospravedlňoval sa.
,,S Letty je zle," povedal Gaston.
,,Nie," povedal ticho Seb a do očí sa mu nahrnuli slzy. Mal Letticiu rád, ale aj tak miloval Auréliu. ,,Čo povedal doktor?" spýtal sa.
,,Už jej nezostáva veľa času," prehovorila Kara. ,,Vraj každý nový deň je pre ňu zázrakom."
,,Môžem za ňou ísť?" spýtal sa.
,,Choď synak," povedal Gaston. Sebastian šiel po dlhej chodbe k posledným dverám. Ticho ich pootvoril a nazrel dnu. Na posteli ležalo nádherné dievča so šatkou na hlave a pozerala ako do okna udierajú kvapky dažďa. Sebastian vstúpil dnu.
,,Sebastian," povedala ticho a usmiala sa naň.
,,Psst, nerozprávaj. Nesmieš sa namáhať." Sebastian jej položil prst na ústa. Chvíľu stál pri posteli ale potom si sadol.
,,Sebastian, musím ti niečo povedať," prehovorila po chvíľke.
,,Letty, prosím ťa, nevrav nič."
,,Seb, neprerušuj ma," pozrela sa do jeho očí a chytila ho za ruku, ,,Viem, že si ma nikdy nemiloval, ale cením si to, že si so mnou ostal až do konca," povedala a chytila ho pevne za ruku.
,,Ako si prišla na to, že som ťa nemiloval?" opýtal sa jej.
,,Viem, že v tvojom srdci je miesto iba pre jednu ženu a tou je Aurélia. Chcem, aby si bol šťastný Sebastian. A pamätaj, že som ťa ľúbila a ak sa dostanem do neba, budem na teba dáva pozor. Odkáž prosím ťa mojím rodičom, že ich ľúbim a navždy aj budem," dopovedala, zavrela oči a zovretie jej ruky sa uvoľnilo.
,,Nie! Letty, nieeee!" kričal Sebastian a z očí mu tiekli slzy. ,,Prosím ťa, nie!"
Sebastian vyšiel na chodbu a kráčal k Westwoodovcom utierajúc si slzy z tváre.
,,Čo sa stalo Sebastian? Čo sa stalo?" kričala Kara.
,,Umrela," povedal ticho.
,,Nie!" plakala a popri stene sa zviezla na zem. ,,Nie, Letticia. Moja jediná dcéra!"
,,Povedala, že vás vždy ľúbila a vždy aj bude," prehovoril. Gaston zobral Karu do náručia a upokojoval ju. Sebastian sa už na to nemohol pozerať. Ospravedlnil sa a odišiel.

,,Lia?“ ozvala sa Laura. ,,Nemôžem zaspať. Čo keby sme sa išli prejsť?“
,,Teraz? Si normálna? Veď sú takmer dve hodiny ráno!“
,,Ale no tak Lia, ešte som nikdy nebola v Stratforde a chcem si to tu pozrieť,“ prosíkala ju.
,,V poriadku. Ráno ti to tu poukazujem,“ povedala jej.
,,Nie! Ja chcem ísť teraz. No tak Lia, prosím,“ Laura na ňu hodila nevinný pohľad.
,,Ty ma raz privedieš do hrobu. Tak sa obleč,“ podľahla napokon.
,,Lia, povedala som ti niekedy, že ťa zbožňujem?“ vravela Laura, keď vyskočila z postele. V momente na seba natiahla nohavice a tričko a stála pri dverách. ,,Uf, je chladno,“ poznamenala, keď otvorila dvere.
,,A ty chceš ešte stále niekam ísť?“ uštipačne povedala Lia.
,,Bude ti stačiť, keď sa prejdeme do parku?“ spýtala sa.
,,Je to ďaleko?“
,,Asi takých 30 minút,“ odvetila jej.
,,Tak ok.“
Cestou jej Lia rozprávala o svojich zážitkoch z detstva. O všetkom, čo tu s bratom povyvádzali. Ukázala jej svoju tajnú skrýšu, kam sa chodila schovávať, keď jej bolo nanič až nakoniec prišli k parku.
,,A tu, keď sme boli s Dennisom ešte malí, tu sa s nami ocko chodil hrávať,“ povedala jej Lia a zosmutnela.
,,Stalo sa niečo?“ spýtala sa Laura.
,,Práve som si uvedomila, prečo tu s nami nikdy nebola mama. Tu sa mala stretnúť s Warrenom, keď mali spolu ujsť,“ povedala. Obe si sadli na lavičku a rozmýšľali nad tým, prečo vlastne neprišiel. Teda, rozmýšľala iba Lia, Laura si to tam prezerala.
,,Lia, niekto tam je,“ oznámila jej so strachom v hlase a ukazovala pred seba.
,,Kde? Nikoho tam nevidím,“ povedala.
,,Tam, na druhom konci parku. Sedí chrbtom k nám,“ ukazovala Laura.
,,Radšej už poďme domov,“ navrhla Lia.
,,Nie, poďme za ním,“ povedala Laura. Ani nečakala nato, čo povie Lia a už kráčala za tým človekom.
,,Laura, nechoď tam,“ no márne za ňou Lia kričala. Laura už bola v polovici parku. Neostávalo jej nič iné, iba za ňou pobehnúť. Už sa blížili k lavičke a zistili, že je to nejaký chlapec. Lia strčila ruku do bundy a nahmatala prútik. Keď ho pevne uchopila, chlapec sa v tom momentne otočil a mieril na nich prútikom.
,,Expelliarmus!“ zakričal. Prútik Auréli vyskočil z ruky.
,,Sebastian?“ povedala a neverila vlastným očiam. ,,Čo tu robíš? A prečo plačeš?“
,,Och Lia, prepáč, nevedel som, že si to ty. Ahoj Laura,“ ospravedlnil sa a pretrel si oči.
,,Čo sa ti stalo Sebastian?“ spýtala sa tentoraz Laura.
,,Letty dnes večer zomrela.“ Ako náhle to povedal, oči mu zaplavili slzy.
,,To ma mrzí,“ povedala Lia.
Sebastian sa znova otočil. ,,Ona si to nezaslúžila.“
,,No tak, na čo čakáš? Choď ho objať,“ pošepkala Laura Aurélii.
,,Si normálna? Teraz mu zomrelo dievča a ja mám po ňom hneď vyštartovať?“ bránila sa Lia.
,,No tak.“ Laura ju posotila dopredu.
,,Seb, vážne ma to mrzí. Viem, že si ju mal rád,“ povedala. Podišla k nemu a objala ho.
,,Nezaslúžil som si jej lásku. Bola pre mňa až príliš dobrá,“ prehovoril po chvíľke.
,,Nechceš ísť ku mne?“ spýtala sa ho bez rozmýšľania.
Laura sa na ňu pozrela takým pohľadom, akoby sa Lia pomiatla.
,,Čože?“ spýtal sa Sebastian.
,,Ja... vieš... myslela som, že by som ti spravila čaj a potrebuješ si oddýchnuť,“ povedala prvú vec, ktorá ju napadla.
,,To je ale krava,“ v duchu si pomyslela Laura a zasmiala sa.
,,Aha, tak dobre,“ odpovedal jej Seb.
Keď prišli do domu, Lia poslala Sebastiana zapáliť oheň v kozube v obývačke a Lauru zavolala do kuchyne, aby jej pomohla s čajom.
,,Čo to má znamenať?“ spýtala sa jej Laura.
,,Ja neviem, nejako to zo mňa vyskočilo,“ odvetila jej nevinne a vybrala šálku na čaj.
,,Mňa odsudzuješ za to, že som ťa poslala objať ho, keď mu bolo najhoršie, ale to, že ty mu dávaš návrhy, keď mu umrelo dievča je podľa teba v poriadku, však?“ vysypala zo seba.
,,Žiadny návrh som mu nedala!“ obraňovala sa.
,,Ale znelo to tak!“ Laura sa začala smiať.
,,Prečo sa smeješ?“ zúfalo sa spýtala.
,,Iba tak. Idem si ľahnúť, nechám vás osamote. A hlavne sa o nič nesnaž,“ zaškerila sa.
,,Ha – ha, veľmi vtipné,“ zakričala ešte za ňou.
Keď prišla do obývačky Sebastian sedel na gauči a pozrel sa do ohňa. Zhlboka sa nadýchla a podišla k nemu.
,,Nech sa páči, tu je tvoj čaj,“ povedala a podala mu ho s úsmevom na tvári.
,,Ďakujem,“ odvetil jej.
,,Laura si už išla ľahnúť, takže sme tu len my dvaja,“ povedala. ,,Pre Merlina, zase to znelo ako návrh. Som hrozná,“ pomyslela si a sadla vedľa neho na gauč.
,,Aurélia, vďaka, že tu môžem dnes ostať. Pravdupovediac som ani nechcel ísť dnes domov,“ povedal a jeho hlas znel nervózne.
Lia sa iba usmiala a mala obrovskú chuť ho pobozkať. Rozpustila si vlasy a pozrela na Seba. ,,Prečo to robím? Prečo ho zvádzam?“ pýtala sa sama seba v duchu.
,,Ona ma zvádza? Prečo to robí? Veď vie, že aj keby som niečo chcel, tak teraz nemôžem,“ pomyslel si a pozrel do jej nádherných modrých očí. Pozrel sa na jej nádhernú snedú tvár, ktorú jej lemovali voľne padajúce blond kučery. Lia sa jemne usmiala. Miloval to. Jej úsmev ho stále dostal. Už sa nedokázal ovládať. Hormóny sa v ňom búrili ako šialené. Ani si neuvedomil kedy ju začal hladkať po tvári. Prisunul sa k nej bližšie a ona zavrela oči. Rukou jej vošiel do vlasov a začal je hladkať. Už to nevydržal. ,,Si nádherná,“ povedal ticho a pritiahol si ju bližšie k sebe. Obaja boli nervózni, srdcia im bili ako splašené. Lia vedela, že už to teraz príde. Nahol sa k nej a obaja cítili veľké napätie. ,,Buď teraz, alebo nikdy,“ pomyslel si Sebastian. Jeho pery sa jemne dotkli tých jej, keď sa zrazu vchodové dvere otvorili....


To be continued

ObrazekObrazek




15. kapitola




 

Odchod




,,Si nádherná,“ povedal ticho a pritiahol si ju bližšie k sebe. Obaja boli nervózni, srdcia im bili ako splašené. Lia vedela, že už to teraz príde. Nahol sa k nej a obaja cítili veľké napätie. ,,Buď teraz, alebo nikdy,“ pomyslel si Sebastian. Jeho pery sa jemne dotkli tých jej, keď sa zrazu vchodové dvere otvorili....


,,Je tu niekto?“ ozvalo sa z haly. Lia a Sebastian sa od seba odtrhli rýchlosťou blesku. ,,Heeeej, kto je tu?“
Lia schmatla prútik, vybehla z obývačky a hneď za ňou šiel Sebastian.
,,Pre Merlina, čo tu robíš? Pozri sa na seba. Ako to vyzeráš?“ spýtala sa Lia. Dennis bol na mol opitý a ledva stál na nohách. Jednou rukou sa držal kozuba a snažil sa udržať rovnováhu.
,,A čo tu robia oni?“ spýtal sa prekvapene Dennis.

,,Dennis, si opitý, choď si ľahnúť. Veď vidíš už dvojmo. Som tu iba ja a...“ povedala Lia a pozrela sa na Sebastiana . Nemohla uveriť, že sa s ním skoro začala bozkávať a práve v tej chvíli musel prísť ten pako. Presne preto by ho bola v tej chvíli najradšej uškrtila, ale sám bol na tom dosť zle, aby si na ňom vylievala svoj hnev. Stále ju vyrušil v tom najlepšom.

,,...a Brown. Ty si sama s chlapcom v dome? V noci? Si normálna? Myslel som, že na svoj vek máš viac rozumu,“ povedal. ,,A ešte aspoň keby to nebol ON,“ odfrkol si.

,,Máš niečo proti mne Goodwill?“ spýtal sa Sebastian a Lia začínala byť nervózna.

,,Proti tebe ani veľmi nie, len mi vadí, že si synom toho...toho...odporného človeka,“ hovoril zlostne zo seba súkajúc každé jedno slovo.

,,Hej! Neurážaj môjho otca!“ povedal zvýšeným hlasom.

,,Aurélia, nechápem ako môžeš niečo cítiť k synovi toho bastarda,“ prehovoril opäť jej brat. V tom to už Sebastian nevydržal a vytiahol prútik.

,,Sebastian!“ zakričala Lia. ,,Skloň prosím ťa prútik,“ dodala miernejším no ráznym tónom.

,,Čo sa to tu deje?“ Laura schádzala zívajúc dole schodmi. ,,Sebastian? Dennis?“

,,Laura, prosím ťa, mohla by si zobrať Dennisa do kuchyne? Ja sa zatiaľ porozprávam so Sebastianom,“ poprosila ju a chytila Sebastiana za ruku, v ktorej ešte stále držal prútik a mieril na Dennisa. Laura podoprela Dennisa a šla s ním do kuchyne, aby mu uvarila poriadnu dávku kávy, zatiaľ čo Lia so Sebom šli do obývačky porozprávať sa.

,,Sebastian, prosím ťa, neber ho vážne. Vidíš, že je opitý,“ začala Lia.

,,Asi by som mal ísť. Nie som tu vítaný,“ povedal a zdvíhal sa zo sedačky.

,,Prosím ťa, ostaň ešte chvíľu. Porozprávam sa s Dennisom a pošlem ho preč,“ prehovorila a už aj odišla do kuchyne za Dennisom.

,,Ty nie si normálny! Prečo si sa do neho začal navážať? A prečo....“ začala Lia no Dennis ju prerušil.

,, Ja nemôžem za to, že jeho otec je bastard a nechal našu mamu čakať pri tej debilnej fontáne v tom debilnom parku!“ kričal Dennis. Vrieskali po sebe tak, že ich bolo počuť na celý dom.

,,Ale veď je to aj tvoj otec!“ vykríkla Lia.

,,Čo si to povedala?“ Sebastian stál v kuchynských dverách a počúval. Nemohol uveriť tomu, čo práve počul.

,,Ja...,“ nevedela, čo má povedať. Ocitla sa v dosť nepríjemnej situácii, ale mohla si za to tak trochu sama.
,,Je to pravda? Chceš mi povedať, že my dvaja sme súrodenci?“ spýtal sa a pozrel na Dennisa. Lia na nich skúmavo hľadela a až teraz si uvedomila, že majú podobné črty tváre. Rovnako malé nosy, rovnako klenuté lícne kosti, nádherné hnedé oči a svetlo hnedé vlasy. Začalo jej vŕtať hlavou, prečo si to nevšimla skôr.

,,Dennis, pýtal som sa ťa, či je to pravda?“ naliehal naň Sebastian.

,,Áno, je to pravda. Sebastian, my dvaja sme ... bratia. Teraz by si už mohol uznať, že tvoj otec nie je taký skvelý ako si myslel. Je to obyčajný, hnusný....“ Dennis nestihol dokončiť vetu, lebo mu do reči skočila Lia.

,,Dennis, prestaň! Nemal by si urážať svojho otca, keď nepoznáš dôvody, prečo urobil to, čo urobil,“ hovorila ráznym hlasom.

,,A ty si to vedela?“ opýtal sa jej Seb a do očí sa mu nahrnuli slzy. ,,Ty si to vedela a nič si mi nepovedala!“ kričal.

,,Sebastian, prepáč. Ja...nechcela som, aby si sa to dozvedel odo mňa,“ ospravedlňovala sa mu.

,,A kto mi to mal povedať? Lia, myslel som, že ti na mne záleží, že chceš, aby sme boli obaja šťastní, tak prečo si mi nič nepovedala?“

Lia sa nezmohla ani na pol slova. Nevedela čo mu má povedať. Sebastian sa otočil na päte a odišiel. A ona ho nechala odísť. Bez toho, aby mu niečo povedala. Stála v kuchyni domu jej starých rodičov a po líci jej stekala horúca slza. Práve nechala odísť chlapca, ktorého tak dlho milovala. Dennis k nej podišiel a objal ju. Tá káva mu síce veľmi nepomohla, ale za pokus to stálo.

,,Prepáč sestrička,“ ospravedlňoval sa jej bľabotavo. Predsa mal len aké také svedomie. ,,Ale nechcel som ísť domov, už sa tam nevrátim. Nikdy viac. Zajtra ráno odídem ...navždy.“

,,Ale Dennis, to predsa nemôžeš. Kam by si išiel? Čo budeš robiť? Veď okrem nás nikoho iného nemáš! A čo mama a otec? Vieš ako sa budú o teba báť?“ dohovárala mu skormútene a objala ho. Bol síce nenapraviteľný blázon a občas sa správal ako totálny magor, ale predsa ... bol to jej brat. Jediný akého kedy mala. Mala ho rada. Nemohla oň len tak prísť.

,,Nie Aurélia, do toho domu sa už nevrátim. A teba prosím, aby si im nič nepovedala. Kde som ... a čo budem robiť,“ požiadal ju.

,,Dennis toto odo mňa nemôžeš chcieť! To mám doma klamať? Nie, prosím ťa Dennis, musíš ísť domov a povedať im niečo. Aspoň mame!“ naliehala naň, ale neúspešne.

,,Nie, už som sa rozhodol. Zajtra odchádzam bez rozlúčky. Ale som rád, že sa môžem rozlúčiť aspoň s tebou. Vždy som ťa mal rád, aj keď som to nedával najavo príliš často. Veď si moja malá sestrička. Ľúbim ťa Auria,“ oslovil ju detskou prezývkou, ako ju oslovoval ako malý chlapec. „Nech sa ti v škole darí a dávaj si pozor na chlapcov ... hlavne na toho ... veď vieš,“ zaškeril sa na ňu a vtisol jej bozk na čelo.

,,Och Dennis, budeš mi chýbať. Tak mi aspoň povedz, kam to vlastne ideš?“ opýtala sa so smútkom v hlase.
,,Budem sa profesionálne venovať metlobalu. Zobrali ma do Magochester United. Síce som vždy túžil hrať za Appelbyské šípy, ale v Magochestri mám väčšie šance presadiť sa,“ pochválil sa.
,,Dennis, to je úžasné. Som na teba hrdá. Vždy si chcel hrať. A čo bude so Serenou?“ opýtala sa. ,,Vie to?“
,,Áno, Serena tam ide so mnou. Jej rodičia z toho neboli veľmi nadšení, keďže ju chceli mať na ministerstve, ale zmierili sa s tým.“
,,Takže to so Serenou myslíš vážne?“ spýtala sa zvedavo. Niekedy mala pocit, že Dennis je so Serenou iba kvôli tomu, aby nebol sám. Ale inokedy za ňou stále doliezal a mala dojem, že to zase vadí Serene.
,,Ľúbim ju. Veľmi,“ priznal ticho.
,,Budeš mi chýbať braček,“ hovorila mu, keď ho objala. Naozaj ho mala rada, bol ako jej veľký správny brat, ktorý ju ochraňuje azda na každom kroku. A teraz odíde a kto vie, kedy ho znova uvidí. Keďže bude hrať metlobal, bude veľa cestovať. Aspoň uvidí kus sveta. ,,Ale mal by si to povedať doma. Keď im to nepovieš, tak im to poviem ja.“
,,Ok. Urob to ty. Ja sa domov už nevrátim. A ešte im povedz, že ich žiadam o to, aby mi neposielali žiadne listy, aby sa so mnou nepokúšali skontaktovať a aby za mnou nechodili. S našou rodinou som už skončil. Samozrejme, že tebe sa niekedy ozvem,“ povedal jej. ,,Pre Merlina, to je už ráno? O hodinu musím ísť. Sľúbil som Serene, že sa po ňu zastavím a pôjdeme preč spolu.“ Dennis vstával od stola.
,,Mal by si sa prezliecť a osprchovať. Si celý špinavý. Pozriem sa, či nie sú v skrini nejaké čisté veci,“ ponúkla sa Lia a vybehla hore schodmi. O 5 minút sa vrátila aj s kôpkou úhľadne zloženého oblečenia. Dennis ešte odbehol do kúpeľne osprchovať sa. Netrvalo mu to ani 10 minút a už stál pri dverách.
,,Poď sem sestrička,“ zavolal Liu k sebe a silno ju objal. ,,Budeš mi chýbať.“
,,Au, Dennis, veď nemôžem dýchať,“ povedala a on povolil zovretie. ,,Aj ty mi budeš chýbať. Nech sa ti tam darí,“ dodala a Dennis ju pobozkal na čelo.
,,Maj sa ... moja malá Auria,“ otvoril dvere a odišiel.



O tri dni



,,Och Lia, Pre Merlina, konečne si doma,“ pribehla k nej mama, hneď ako prekročila prah dverí ich domu.
,,Čo sa deje?“ spýtala sa. Videla, že jej mama už dlho nespala, oči mala opuchnuté a červené.
,,Dennis, od toho incidentu nebol doma. Nemôžeme ho nikde nájsť. Veľmi sa oň bojím, čo ak sa mu niečo stalo?“ vravela Anabela a zase plakala.
,,Mami neplač, ja....“ začala Lia no do izby práve vtrhol Edmund.
,,Anabela, pozri sa. Práve nám to prišlo na ministerstvo. Hneď ako som si to prečítal, ponáhľal som sa sem,“ povedala a do rúk jej podával pergamen. Zobrala ho a začala čítať.

,,Súpiska hráčov Magochester United
 
1. Strážca
 
Lucy Richardsová
Ashton Hurdwood (náhradník)
 
2. Odrážači
 
John Scott
Dougray Mayer
Gary Bell (náhradník)
Paul Sewell (náhradník)
 
3. Triafači
 
Eric Hawke
Lauren Colemanová
Yao Ming
Dane Fanning (náhradník)
Penn Walker (náhradník)
Thom Newton (náhradník)
 
4. Stíhač
 
Dennis Goodwill
Serena Ruralová (náhradník)“

,,Takže Dennis je v Machochestri?“ opýtala sa .
,,Podľa všetkého áno. Hneď zajtra si zoberiem voľno a pôjdeme za ním, drahá,“ povedal Edmund.
,,Ehm, ehm,“ Lia si odkašlala, aby vzbudila pozornosť.
,,Čo je zlatko?“ spýtal sa Edmund.
,,Ja som bola s Dennisom,“ prehovorila po chvíľke.
,,Čože? Kedy?“ Anabela sa uprene pozrela na Liu.
,,Sadnite si, musím vám niečo povedať,“ Lia ukázala na sedačku. Anabela a Edmund si tam sadli a Lia sa posadila na stolík. ,,Hovorí sa mi to veľmi ťažko, keď viem, ako máte Dennisa radi,“ hovorila.
,,Aurélia, nenapínaj nás, čo sa stalo?“ vyzvedala Anabela. ,,Je mu niečo?“
,,Nie, nie. Nič mu nie je. Len...neviem ako vám to mám povedať,“ v hlave jej behali myšlienky. Snažila sa sformulovať vety tak, aby to jej mame neublížilo, no nevedela ako. Videla, že mama je už v koncoch a teraz by ju dostalo aj to, keby jej povedala, že sa jej rozbil kvetináč na chodbe. Ale odhodlala a prehovorila. ,,Dennis ma poprosil, aby som vám povedala, že si neželá, aby ste ho hľadali, nejako ho kontaktovali, alebo za ním prišli.“
,,Čože?“ vykríkla Anabela. ,,Ako si to predstavuje?“
,,Asi tak, že chce od nás všetkých mať pokoj,“ povedala ticho.
,,Ale veď je to ešte len dieťa! Ako si môže len tak odísť z domu?“ rozhorčovala sa nad svojím synom.
,,Mami, má už osemnásť. Je to dospelý čarodejník a môže si robiť čo len chce. Už nie ste za neho zodpovední,“ povedala troška vyšším tónom.
,,Aurélia, ako sa to rozprávaš so svojou mamou?“ postavil sa Edmund.
,,Normálne! A viete čo? Vy si za to môžete sami! Keby ste mu povedali, že ocko nie je jeho skutočný otec už keď bol malý, toto by sa teraz nestalo,“ postavila sa aj Lia.
,,Lia! Čo to má znamenať?“ kričal Edmund.
,,Nič,“ zakričala a vybehla z obývačky. Na pol ceste do svojej izby sa Lia otočila, zbehla do haly a otvorila dvere.
,,Kam ideš?“ zakričal na ňu Edmund. Bol inak strašne mierumilovný. Takmer nikdy nekričal. Vlastne ešte vôbec nekričal. Lia ho teraz poriadne napálila.
,,Nikam,“ odvrkla a zatresla dvere. Toto jej už len chýbalo. Pohádať sa s rodičmi. Nestačilo jej, že sa trápia kvôli Dennisovi, teraz sa trápia aj kvôli nej. Vyčítala si to, ale mala pravdu. Keby mu to povedali už dávno toto by sa možno nikdy nestalo. Kráčala po ulici a rozmýšľala kam pôjde. Rozhodla sa, že ide k Laure vyrozprávať jej, čo sa stalo.
,,Ty bezo mňa nemôžeš žiť?“ privítala ju Laura so smiechom, keď otvorila dvere.
,,Pohádala som sa s našimi,“ odvetila jej mrzuto.
,,Poď ďalej,“ Laura ju zavolala dovnútra. Lia jej povedala čo sa stalo, ako povedala rodičom svoj názor a ako vyskočila na mamu a ocka. Laura ju utešila a povedala jej, že spravila dobre. Zrazu na okno zaťukala sova. Laura sa ponáhľala otvoriť okno. Sova vletela do izby a na posteľ pustila nový výtlačok Denného Proroka. Laura jej do kapsičky, ktorú mala pripnutú na nohe, dala peniaze za noviny a sova spokojne odletela. Lia zobrala Proroka a začala si v ňom listovať. Nebolo tam nič nezvyčajné. Všetko po starom. Riešili sa tam problémy Ministerstva Mágie, bolo tam zopár reklám, informácia, že škriatkovia v Gringottbanke začali štrajkovať, správa o koncerte nejakej rockovej skupiny v Šikmej uličke. Lia zatvorila noviny a pohľad jej padol na rubriku: ,,Navždy sa rozlúčime.“
,,Pozri Laura, Letticia má zajtra pohreb,“ oznámila Lia Laure, hneď ako si to prečítala.
,,Pôjdeme tam?“ spýtala sa Laura.
,,Ja neviem, bude tam Sebastian a po minulej noci ... neviem ako sa mám k nemu správať,“ povedala so smútkom v hlase.
,,Celkom normálne ... za to, čo sa stalo, ty nijako nemôžeš,“ hovorila Laura. ,,A Sebastian podľa mňa nevie čo chce, lebo sa správa ako idiot.“

Nasledujúce ráno bolo nádherné. Slnko pálilo, na oblohe nebolo ani mráčika. Lia s Laurou kráčali na cintorín. Bol plný blízkych a priateľov Letticie. Dievčatá sa postavili bokom a vpredu pri hrobe videli Letticiiných rodičov a Sebastiana. Jej mama akoby nič nevnímala pozerala sa len pred seba a z očí sa jej kotúľali obrovské slzy. Jej manžel ju držal okolo pliec a tiež plakal. Sebastian mal kamennú tvár. Len tam tak stál a pozeral do zeme. Boli tam aj učitelia z Rokfortu. Dumbledore s McGonagallovou, Horace Slughorn, Pomona Sproutová, profesor Obrany proti čiernej mágii, Badley Defend, Dung Dozen s Prophesy Gamblerovou a dokonca aj rokfortský hájnik Finch Parsley. Všetci stáli blízko hrobu a pozerali sa ako pochovávajú do čiernej zeme to milé a veselé dievča, ako si ju všetci chceli zapamätať. Zazrela tam aj najlepšie Letticiine kamarátky a spolužiačky. Bolo jej Letty ľúto. Umrela taká mladá, ani si nemohla zažiť všetky radosti zo života. A bolo jej ľúto aj jej rodičov. Prežiť vlastné dieťa musí byť hrozné, a hlavne ich jediné dieťa. Keď pohreb skončil, pár ľudí prišlo Westwoodovcom zakondolovať a väčšina z nich sa pobrala preč z cintorína a medzi nimi aj Sebastian. Lia chcela počkať kým odíde, aby sa s ním nestrela no Laura do nej strčila.
,,Choď za ním,“ pošepla jej.
,,Ale nie, vidíš ako je na tom zle?“ povedala Lia.
,,No veď práve preto. Potrebuje povzbudiť. No tak pohni sa, lebo odíde,“ súrila ju Laura. Lia ju poslúchla a ponáhľala sa za Sebastianom, ktorý už bol pri bráne.
,,Sebastian,“ zvolala za nim. Sebastian sa pomaly otočil, ruky mal vo vreckách nohavíc.
,,Čo je?“ spýtal sa jej otráveným tónom. Pozrela sa mu do očí, boli červené a opuchnuté. Určite ani on nespal túto noc dobre. Po tom, čo Letty umrela a čo sa dozvedel v dome jej starých rodičov sa mu ani nečudovala, že nemohol spať.
,,Len som chcela vedieť, ako sa cítiš?“ opýtala sa ho. Nič lepšie ju v tom momente nenapadlo. Vedela akú odpoveď dostane.
,,Ako asi myslíš? Moje dievča je mŕtve! Môj otec má nemanželské dieťa! Celý čas klamal mojej mame, mne a sestre. Tak ako sa mám podľa teba cítiť?“ kričal. Nezvládol udržať svoje pocity. Musel kričať. Bolo mu to srdečne jedno, že je medzi ľuďmi, ktorí ho počujú.
,,Sebastian, ukľudni sa prosím ťa,“ prehovorila ticho.
,,Takže ja sa mám ukľudniť, moja milá?“ teraz už nekričal, ale priam vrieskal. ,,Ja sa mám ukľudniť? Ja som úplne kľudný! Ale vieš čo, drahá?“ chytil ju za lakeť a pritiahol si ju k sebe. Hnev z neho priam sršal. Lia sa vyľakala. Držal ju tak, že sa nemohla vytrhnúť z jeho zovretia. Nevedela, čo chce Sebastian spraviť. Nahol sa k nej tak, že cítila jeho dych. ,,Daj mi pokoj, nechcem ťa už vidieť! Nikdy!“ povedal napokon, odsotil ju a odišiel. Lia tam ostala stáť ako obarená. Laura k nej pribehla.
,,Čo to malo pre Merlina byť?“ spýtala sa prekvapene.
,,Netuším,“ odvetila jej Lia. Bola celá rozklepaná. Vôbec nečakala, že Sebastian tak zareaguje a už vôbec nečakala, že bude počuť to čo jej povedal. On ju už nikdy v živote nechce vidieť! ,,Laura, prečo si ma za ním posielala? Pozri ako to dopadlo!“
,,Prepáč Lia, nemyslela som si, že bude k tebe taký hnusný. Mala som pocit, že potrebuje utešiť, objať a povzbudiť. Ale on nie, on sa musí správať ako idiot,“ odfrkla si. Lia si sadla na kmeň stromu a vzdychla si. ,,Ja tým chlapom jednoducho nerozumiem.“


Sebastian prišiel domov a zatresol dvere. Vybehol po schodoch do svojej izby a zvalil sa na posteľ. Zavrel oči a premýšľal.
,,Milujem ťa Sebastian,“ pošeplo mu dievča do ucha a nežne ho pobozkalo na líce. Sebastian si ju pritiahol bližšie k telu a pohladil ju po jej nádherných vlasoch. Začal ju jemne bozkávať a zvalili sa na posteľ. Miloval vôňu jej tela. Pobozkal ju na krk. To mala rada. Jednou rukou jej šmátral pod blúzkou a druhou sa jej snažil rozopnúť opasok na sukni.
,,Aj ja ťa milujem,“ prehovoril ticho. Dala mu dole tričko a bozkávala ho na jeho vypracovanej hrudi. On jej pomaly dal dole blúzku a sukňu, ostala tam ležať iba v spodnom prádle. ,,Aurélia, chcem ťa mať celú,“ povedal a rozopínal jej podprsenku.
,,Sebastian, máš na stole poštu,“ prehovorila.
,,Čože?“ nechápal.
,,Máš na stole poštu. Carmela ju akurát priniesla,“ zopakovala. Sebastian sa strhol zo sna celý spotený.
,,Aha, už ... idem si po ňu,“ povedal a obliekol si tričko. Ani nevedel kedy si ho dal dole. ,,Simone, prosím ťa, môžeš mi ju priniesť sem?“ zakričal ešte na svoju sestru, ktorá už kráčala dole schodmi. ,,To bol teda sen,“ vzdychol si. ,,Predsa ju nemôžem milovať! Nie teraz,“ povedal a hlavu si dal do dlaní. Pretrel si oči. Prečo na ňu toľko myslí? Od tej noci, keď ju takmer pobozkal na ňu nemôže zabudnúť. Ale keď ona ho stále provokuje tým, že sa zjaví všade kde je aj on. Je to vari nejaké znamenie? Dvere sa otvorili a dnu vošla Simone s listom.
,,Kto ti to píše?“ spýtala sa ho a sadla si k nemu na posteľ.
,,Neviem,“ odvetil jej stroho. ,,Vyzerá to byť chlapčenské písmo,“ skonštatoval. Otvoril list a očami ho prebehol. ,,Simone, môžeš ma nechať prosím ťa samého?“ poprosil ju.
,,Uhm, jasné,“ postavila sa a odišla z izby. Sebastian začal čítať.

,,Milý Sebastian,

ani si nevieš predstaviť ako ťažko sa mi píše tento list. Chcem Ťa poprosiť o odpustenie. Prepáč, že som tak urážal Tvojho otca a aj Teba. Ty nemôžeš za to, že si jeho syn... a ja tiež. Taktiež sa ospravedlňujem za to, ako som sa k Tebe správal v škole. Za tie bitky, vyhrážky, za všetko. Zároveň Ťa žiadam, aby si dal pozor na moju malú sestričku. Veľmi Ťa miluje a to už dosť dlhú dobu. A ja nedovolím, aby jej ktokoľvek ubližoval. Ani Ty, hoci si ... môj ... brat.

Keby si niekedy niečo potreboval, napríklad nejaké peniaze, alebo pomoc ... nájdeš ma v Magochestri. Hrám tu metlobal a ak sa mi bude dariť tak ako na Rokforte budem veľmi rád.

P.S.: Fakt je do teba blázon.

Maj sa, braček....
.... Dennis“
 
,,No ... toto som rozhodne potreboval k svojmu šťastiu,“ poznamenal ironicky a hodil list na posteľ. Od kedy sa dozvedel, že Dennis je jeho brat svojmu otcovi sa vyhýbal. Nevedel ako sa k nemu má správať, ako sa naň môže pozrieť. Vedel však, že sa s ním musí porozprávať, no nevedel, ako na to. A čo by mu vlastne povedal? ,,Ahoj otec, prečo si sa nestaral o svojho prvorodeného syna?“ Sebastian bol už zničený z toho všetkého a tešil sa, že o necelý týždeň odíde z domu a nebude sa musieť pozerať na svojho otca, a pôjde na Rokfort. No teraz si uvedomil, že bude celý rok s Auréliou. Už viac nedokázal skrývať svoje city k nej a strašne ho mrzelo, ako na ňu dnes na cintoríne kričal. Ale myslel si, že ona to pochopí a uľahčí mu to. Myslel si, že sa mu po tomto bude vyhýbať. No teraz ich čakal posledný spoločný rok na škole, ktorý je zároveň poslednou šancou ako sa s ňou môže dať dokopy.



16. kapitola

 

Konečne ,,doma“

 

Obrazek

 Prvý septembrový deň sa ako zvyčajne niesol v znamení nepokoja, ruchu a paniky. Rodičia boli nešťastní, že ich ratolesti zase na pol roka, či rok odídu z domu a oni ich neuvidia. Deti boli zase smutné, že sa zase začala škola, ale šťastné zároveň, že sa môžu odpútať od rodičov. U Goodwillovcov to bolo dnes zvláštne. Iné ako po ostatné roky. Auréliina mama bola v ten deň výnimočne smutná a rozrušená. Napätie by sa dalo krájať. Ešte sa neudobrila s mamou a otcom od tej poslednej hádky. Ich obedy a večere boli tiché. Nikto nič nehovoril. Iba Edmund sem tam prehovoril o tom, čo sa dialo v práci. Inak bolo v celom dome ticho. Aurélii bolo z toho smutno. Mrzelo ju, že stratila s mamou ich dobrý kamarátsky vzťah. Chýbali jej bezstarostné večery, keď len tak ležali na sedačke a rozprávali sa. Teraz na seba len zazerali a povedali si niečo iba ak to bolo nevyhnutné.

,,Máš všetko?“ spýtala sa jej Anabela a zdvíhala si zo zeme šatku, ktorá jej spadla.

,,Uhm, pravdepodobne áno,“ odvetila Lia a šla k dverám.

Aj cestou na železničnú stanicu bolo ticho. Edmund sa iba posťažoval na muklovských šoférov, okomentoval ich dopravu a zákony.  Keď sa blížili k stanici King´s Cross Aurélii zrazu prišlo ľúto. Toto bude jej posledný rok na Rokforte, posledný rok jej detstva a potom sa začne krutá realita so zháňaním práce, šetrením peňazí. Napadlo ju, že sa už nebude môcť tak často stretávať so svojimi priateľmi. Merlin vie, kde nakoniec všetci skončia a hlavne ako. Zastali na parkovisku. Lia vystúpila z auta a vytiahla si z kufra svoju batožinu a sovu Sieru. Tá trepotala v klietke krídlami ako zmyslov zbavená. Aj ona totiž vedela, že dnes odchádzajú na Rokfort. Ako tak prechádzali po stanici všade naokolo sa predierali čarodejníci so svojimi deťmi. Všade samé kufre a sovy v klietkach. Keď prišli k stĺpu medzi nástupišťami 9 a 10 Lia sa otočila k rodičom.

,,Tak pôjdeme?“ opýtala sa.

,,Prepáč Lia, len sa tu s tebou rozlúčime a pôjdeme do práce. Mama musí ísť do nemocnice a mne pred odchodom z domu prišla naliehavá sova z ministerstva,“ oznámil jej otec.

,,Aha. Tak sa majte, uvidíme sa na Vianoce,“ povedala a otočila sa smerom k bariére.

,,Počkaj Lia,“ zastavila ju Anabela a podišla k nej. „To ani neobjímeš svoju mamu pred odchodom?“ opýtala sa jej.

Lia sa pousmiala a objala mamu. ,,Prepáč,“ šepla ticho.

,,Aurélia, dávaj na seba v škole pozor a poriadne sa uč,“ povedal ešte jej otec a ona už prechádzala bariérou do druhého sveta. Do sveta čarodejníkov. Telom jej prebehla triaška. Na nástupišti 9 a ¾ bolo neuveriteľné množstvo ľudí a obrovský ruch. Študenti pobehovali kade - tade, stretávali sa so svojimi spolužiakmi, lúčili sa s rodičmi a súrodencami. Lia sa porozhliadala a zbadala svoju kamarátku Olíviu, ktorá sa už predierala davom a smerovala k nej.

,,Lia, ahooooj, no konečne. Chýbala si mi. Ako sa máš? Čo je nové? Všetko mi vyrozprávaj,“ vysypala zo seba Olívia.

,,Ahoj, prosím ťa rozprávaj pomalšie. Vôbec som ťa nerozumela,“ zasmiala sa Lia. Olívia jej chýbala. Nevidela ju celé leto. Síce poslala Lii list a opísala jej pár zážitkov z prázdnin, no nebolo to ono. Pozerať sa na ňu, ako prežíva svoje rozprávanie a všetko zveličuje, chýbalo jej to. Ale teraz bola opäť šťastná, že ju vidí.

,,Poďme do vlaku, aby sme zohnali ešte nejaké voľné kupé,“ navrhla Olívia a Aurélia šla za ňou.

,,Kde je Laura a Judit?“ spýtala sa Lia.

,,Kde asi? Laura hneď ako zbadala Tylera tak sa za ním rozbehla a niekde sa spolu vyparili. A Judit je s Marcusom. Vraj nám chcú potom niečo vážne povedať. Dúfam len, že nie je tehotná. Bolo by to skoro, nemyslíš?“ zhrozila sa.

,,Oliv, ukľudni sa prosím ťa. Určite nie je tehotná,“ zaškerila sa Lia. ,,Aha, tam je voľné, poďme tam.“ Dievčatá otvorili dvere na kupé a sadli si tam. Lia pozrela na hodinky. Bolo za 5 minút jedenásť. Vyklonila sa von oknom a zbadala svoje priateľky ako sa ponáhľajú k vlaku.

,,Tak čo ty a Sebastian?“ spýtala sa Olívia a prísne na ňu pozrela.

,,Čo by malo byť? Nič medzi nami nie je a ani nikdy nebude,“ odvetila jej.

,,Ahojte baby,“ práve do kupé prišla Judit s Laurou. Lii odľahlo, lebo videla, že Olívia sa nadychuje, aby jej položila ďalšiu otázku. Dievčatá sa zvítali a posadali si. Postupne začala každá rozprávať, čo zažila cez prázdniny. Lia ich súrila nech to skracujú, lebo ona, ako prefektka mala dozor na chodbe. Najdlhší prejav mala samozrejme Olívia, tá im vyrozprávala s kým každým cez prázdniny chodila, kde bola, čo robila a nezabudla ešte povedať, že si robí zálusk na Timmyho Packeta, krásneho siedmaka z Bifľomoru, ktorý sa len nedávno rozišiel so svojou priateľkou. Potom nasledovala Judit, no tá im toho nechcela veľa hovoriť, vraj sa všetko podstatné dozvedia hneď ako prídu do školy, ale v skratke im povedala, že celé leto strávila s Marcusom. Pri tejto poznámke sa Olívia pozrela na Liu, ktorá v tom pohľade videla ,,Vidíš, vravela som. Budú mať dieťa!“ Laura iba povedala, že takmer celé leto bola s Liou, ale podrobne im opísala čo robila asi pred hodinou, keď sa konečne stretla s Tylerom.

,,Fúúúj, vy ste hnusní,“ zamračila sa Olívia.

,,Lia, je to pravda čo sa hovorí?“ spýtala sa Judit. ,,Vraj Dennis hrá za Magochester?“

,,Áno, zobrali ho tam aj so Serenou,“ oznámila im Lia a pri myšlienke na svojho brata zosmutnela.

,,Stalo sa ti niečo Lia?“ opýtala sa Olívia.

,,Baby, asi by sme nemali hovoriť o Dennisovi,“ poznamenala Laura a pozrela sa na Liu, ktorá už mala slzy na krajíčku.

,,Prečo?“ opýtali sa obe naraz. Lia im povedala, čo sa cez leto stalo. Opísala im všetko dopodrobna, ako našla list od Warrena, ako im mama povedala, čo sa stalo, ako sa všetci pohádali a ako sa Dennis rozhodol odísť z domu. Hovorilo sa jej to ťažko, lebo si spomenula pri tom všetkom na Sebastiana. Nevedela či im má povedať aj o ňom, alebo nie. Nakoniec sa rozhodla, že nebude svojím priateľkám nič tajiť a povie im aj to. Keď skončila rozprávanie prvá sa ozvala Judit.

,,Takže Dennis je syn Warrena Browna? Sebastianovho otca? To nemyslíš vážne!“

,,Ty si sa skoro bozkávala so Sebstianom?“ Olívia vyvalila oči na Liu. ,,Prečo si mi to nepovedala?“

,,Áno Judit, je to tak. Dennis je Sebastianov nevlastný brat. A Olívia, nepovažovala som to za potrebné, keďže mi Sebastian jasne dal najavo, že ma už v živote nechce vidieť,“ pozrela sa do okna a rýchlo si utrela slzu, ktorá jej stekala po líci, aby to jej kamarátky nevideli. ,,A ešte by som ocenila dievčatá, keby ste to nikomu nehovorili,“ poprosila ich.

,,Jasné, samozrejme, že to nikomu nepovieme,“ povedala Judit . Bola z toho úplne hotová. Zrazu sa otvorili dvere na kupé.

,,Ahoj Aurélia, len som ťa prišiel upozorniť, že už máš službu na chodbe.“

,,No wau! Čo si so sebou spravil?“ spýtala sa Olívia toho chlapca, ktorý prišiel po Liu.

,,Nič, čo by som mal?“ zasmial sa. ,,Tak ideš Lia?“

,,Jasné, tak sa majte baby, uvidíme sa o dve hodiny,“ povedala Lia a zatvorila dvere na kupé.

,,Baby, ja som sa práve zamilovala. Timmy Packet sa môže schovať,“ povedala Olívia a Judit s Laurou sa začali smiať.

,,Ako si sa mala cez prázdniny?“ spýtal sa Lii.

,,Hm...dalo sa. A ty Adam? Zmenil si sa. Vyrástol si, zmužnel si a opeknel,“ pochválila ho Lia. Adam Frugal bol taktiež siedmak z Chrabromilu a bol už skoro celú večnosť zamilovaný do Aurélie. No nikdy nevynikal svojou krásou. Bol veľmi múdry, ale nebol pekný takže si ho takmer žiadna baba na Rokforte nevšímala. Jemu to však bolo jedno. Stačilo mu, keď bol blízko Aurélie a mohol sa s ňou rozprávať. Koľkokrát jej už chcel povedať, ako ju miluje a že chce byť iba s ňou. No vždy, keď sa na to odhodlal stále mu niekto vošiel do cesty a potom to nechal tak.

,,Ďakujem ti Lia, ty si stále rovnako krásna ako vždy,“ povedal a jemne sa začervenal.

,,Nemusíš to preháňať Adam, videla som sa ráno v zrkadle. Hrozné vlasy, kruhy pod očami,“ zasmiala sa.

,,Lia? Chcem ti povedať niečo na čo som sa odhodlával už strašne dlho,“ otočil sa k nej a pomyslel si, že teraz sa to už určite podarí. Na chodbe boli sami. Nemohol ich nikto vyrušiť.

,,Áno, Adam?“

,,Lia, chcel som ti povedať, že ťa....“

,,Ale, ale, ale naša princeznička. Ako si sa mala cez prázdniny? Dúfam, že som ti chýbal tak ako ty mne,“ prehovoril ďalší chalan.

,,Pre Merlina! Sirius! Zase ty? Nevidíš, že sa tu rozprávam? Mohol by si nás nechať osamote?“ V tejto chvíli mala chuť zabiť Siriusa. Celé leto ho nevidela a absolútne jej to nevadilo. Aspoň mala pokoj.

,,Prepáč zlato, nechcel som vás vyrušiť v takejto chvíľke, porozprávajte sa a ja sa hneď vrátim,“ zaškeril sa Sirius a odišiel.

,,Prepáč, čo si to chcel?“ ospravedlnila sa za Siriusa.

,,V poriadku, nechaj to tak, aj tak by to nemalo zmysel,“ povedal Adam a odišiel so zvesenou hlavou do svojho kupé. Lia ostala stáť na chodbe a hliadkovala.

,,Kto vie, kde je Sebastian,“ pomyslela si. Nemusela dlho čakať a dostala odpoveď. Sebastian práve vychádzal z jedálenského vozňa. Keď zbadal Liu zastavil sa a prebehla ním triaška. Lia mala chuť sa za ním rozbehnúť, objať ho a poriadne ho vybozkávať. Sebastian tam len stál a nevedel, čo má robiť. Bol rád, že ju vidí. Srdce sa mu pri pohľade na ňu rozbúchalo, chcel prísť k nej a povedať jej niečo pekné. Stále si ticho opakoval, že to nemôže spraviť. Pozrel sa do zeme a kráčal smerom k svojmu kupé.

,,Aurélia,“ povedal na pozdrav. Ani sa nezastavil a kráčal ďalej. Lia nevedela, čo si má o tom myslieť. Rozmýšľala nad tým celý čas až kým neprišiel Sirius. Znova.

,,Tak čo kráska, ako si sa mala?“ spýtal sa jej a oprel sa o dvere jedného kupé.

,,Úžasne, kým si sa neobjavil ty,“ povedala s veľkou iróniou v hlase.

,,Ale, nebuď na mňa taká zlá. Veď vieš dobre, že ťa mám rád,“ zaškeril sa a prekrížil si ruky na prsiach.

,,Keď ma máš naozaj rád, tak mi daj prosím ťa pokoj,“ požiadala ho, no on sa iba postavil a kráčal k nej.

,,Lia, vieš, že si opeknela?“ líškal sa jej. V tej chvíli sa jej zrodil v hlave úžasný nápad.

,,Ďakujem ti Sirius, aj ty si vyrástol a opeknel si,“ povedala úplne presvedčivo. Sirius už bol tesne pri nej a chytil ju jednou rukou okolo pása a druhou jej pohladil tvár. Lia mu položila ruky na ramená a nahla sa k nemu.

,,Môžem ťa pobozkať?“ spýtal sa jej. Bol si istý, že povie áno.

,,Vieš Sirius,“ povedala a kopla ho do rozkroku. ,,Si ešte len malé decko, ktoré nevie čo so sebou!“ Zakričala a odišla. Sirius sa zvíjal od bolesti na zemi. Toto rozhodne nečakal.

 

Všetci sedeli vo Veľkej sieni. Strop bol začarovaný a vyzeralo to ako keby sedeli pod holým nebom. Študenti druhého až siedmeho ročníka sedeli za 4 fakultnými stolmi a čakali na príchod nových prvákov. Zrazu sa rozleteli dvere a dnu vošla skupina malých čarodejníkov, ktorých viedla profesorka McGonagallová.

,,Postavte sa tu. Keď prečítam vaše meno, prídete sem hore, sadnete si na stoličku a ja vám dám na hlavu klobúk, ktorý vás začlení do fakulty, v ktorej strávite sedem rokov. Budete si ju vážiť, robiť jej dobré meno a budete šťastní, že vás triediaci klobúk zaradil práve do tej, či tej fakulty. Takže začneme,“ povedala profesorka a roztvorila si pergamen, na ktorom bol zoznam nových študentov.

,,Agelessová Maryann,“ prečítala prvé meno a malé červenovlasé dievčatko so strachom v očiach kráčalo k profesorke. Sadlo si na stoličku a čakalo, kam ju klobúk zaradí. Po chvíľke ticha vykríkol: ,,Bystrohlav!“ a študenti od Bystrohlavského stola začali nadšene tlieskať. Tak to išlo ďalej a ďalej až kým klobúk nezaradil posledného chlapca. Tyler v rýchlosti spočítal koľko žiakov pribudlo do Chrabromilu tento rok. Bolo ich dvadsaťpäť. Keď sa všetci usadili, postavil sa riaditeľ.

,,Vítam vás v novom školskom roku. Som rád, že vás tu vidím všetkých živých a zdravých. A som si takmer stopercentne istý, že aj vy ste šťastní, že ste sa vrátili späť do školy a ste plní elánu,“ zaškeril sa a pokračoval ďalej. ,,Avšak tento rok začneme jednou smutnou správou. Koncom leta nás navždy opustila naša vynikajúca študentka, vaša dobrá kamarátka Letticia Westwoodová, ktorá podľahla zákernej chorobe.“ Lia sa pozrela na Sebastiana, ten si položil hlavu do dlaní a Tyler ho potľapkal po ramene. ,,Ako zvyčajne aj tento rok budem od vás očakávať vynikajúce výsledky, žiadne problémy,“ pričom sa pozrel na Marcusa a Tylera, ktorí sa ako zvyčajne zatvárili nevinne a potom ešte hodil očkom po Siriusovi Blackovi a Jamesovi Potterovi, ktorí šliapali chalanom na päty a tých to dosť vyvádzalo z miery. ,,Ďalej držím piatakom prsty pri skúškach VČÚ, ktoré ich čakajú toho roku a našim siedmakom želám, veľa úspechov na MLOK-ovi a pri hľadaní zamestnania. Taktiež pripomínam starým študentom a oznamujem novým, že vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný. Ešte raz opakujem pre tých, ktorí si to nezapamätali dobre, vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný. Rozumeli ste mi dobre?“ opýtal sa a znova sa pozrel na našu slávnu štvorku. ,,Takže to je asi všetko čo som chcel a hostina sa môže začať,“ tleskol rukami a stoly sa prehýbali od toľkého jedla. Všetci sa do toho s chuťou pustili. Veď po celom dni boli predsa len hladní a smädní. Asi v polovičke večere do siene vtrhli hradní duchovia. Nováčikov to vystrašilo a starých to pobavilo. Keď sa už všetci najedli a stoly boli prázdne Dumbledore sa znova postavil a povedal, že sa môžu odobrať do svojich spálni. V sieni nastal ruch a každý sa ponáhľal do svojich internátov.

,,Tak Judy, už nám povieš tú veľkú novinu?“ spýtala sa jej Olívia, keď sedeli v klubovni pri kozube.

,,Tak čo Marcus, povieme im to?“ usmiala sa na svoju lásku.

,,Nie sme tu všetci, skočím po Sebastiana a tak vám to povieme,“ povedal Marcus a ponáhľal sa do spálni zavolať Sebastiana. ,,Hej, brácho, poď dole. Chceme vám všetkým niečo povedať,“ prehovoril, keď vošiel dnu.

,,Je tam dole aj Lia?“ spýtal sa Sebastian, ktorý ležal na posteli a pozeral do stropu.

,,Samozrejme, veď vravím, že vám všetkým musíme niečo povedať,“ odvetil mu.

,,Tak ja teda nejdem, povieš mi to neskôr, okej?“ navrhol Sebastian a Marcusa to vytočilo.

,,Počúvaj ma sem. Ja nemôžem za to, že si taký debil a nezačal si s ňou už dávno chodiť. Prečo sa jej teraz vyhýbaš? Prečo jej už konečne nepovieš, že ju miluješ a chceš byť s ňou?“ zabuchol dvere.

,,Chceš vedieť prečo? Naozaj to chceš vedieť? Nedávno mi umrelo dievča a ja namiesto toho, aby som smútil doma som bol s ňou a takmer som ju pobozkal. Nemyslíš si, že si Letty zaslúžila aspoň nejakú úctu? Ona ma ľúbila a ja som ju len využil, aby som nebol sám! A navyše môj otec je aj otcom Liinho brata! Tak teraz mi povedz, ako s ňou môžem byť? Ako jej mám povedať, že ju milujem, keď som jej na Lettynom pohrebe povedal, že ju neznášam a už ju nechcem v živote vidieť?“ kričal Sebastian. Marcus mal pocit, že ho bolo počuť až do klubovne a zarazilo ho to, čo teraz povedal.

,,Počkaj, takže Dennis je tvoj brat?“ spýtal sa ho prekvapene.

,,Neviem, aspoň to tak tvrdia oni. Teda Lia s Dennisom. Ešte som sa neodhodlal spýtať sa na to otca,“ povedal už tichšie a sadol si na posteľ.

,,Sebastian, to s Letty ma vážne mrzí,“ vravel a sadol si k nemu.

,,Aj mňa, nezaslúžila si zomrieť. A vôbec, zaslúžila si niekoho oveľa lepšieho ako som ja. Niekoho, kto by ju bol miloval. Keď som bol s ňou a bozkával ju, stále som myslel iba na Liu. Som obyčajný gauner. Toto si vážne nezaslúžila!“ Keď to hovoril z očí sa mu vykotúľala slza. Marcus sa postavil.

,,Poď sem braček,“ povedal a objal ho. ,,A teraz ťa môžem poprosiť, aby si zišiel k nám dole do klubovne. S Judit vám chceme povedať niečo vážne, prosím ťa,“ požiadal ho.

,,Dobre,“ privolil a otvoril dvere na izbe.

,,Prepáč, že som na teba tak vyskočil,“ ospravedlňoval sa Marcus.

,,Aj ty mi prepáč,“ povedal Sebastian a zišli do klubovne.

,,Tak, tu sme zlatko,“ pobozkal Judit, keď prišiel so Sebastianom do klubovne. Laura s Tylerom sedela na pohovke v objatí, Lia s Olíviou sedeli vedľa nich, Adam bol v kresle a čosi si čítal a Sebastian sa postavil za sedačku.

,,Už nás toľko nenapínajte,“ hovorila Olívia. Bola strašne zvedavá.

,,Jasné, tak čo je tá veľká novina, ktorú ste nám chceli povedať?“ spýtal sa Tyler.

,,Kto začne prvý, láska?“ spýtala sa Judit Marcusa.

,,Môžeš ty,“ odvetil jej s úsmevom.

,,Okej,“ povedala a pobozkala ho. ,,Takže Marcus a ja sme sa v lete zasnúbili.“

,,Pre Merlina! Gratulujeme!“ všetci sa postavili a šli k nim. Len Sebastian stále stál za sedačkou. Nevedel, čo má povedať. Práve prišiel o jedno dievča, druhej povedal, že ju už nechce v živote vidieť a teraz sa jeho najlepší kamarát rozhodol oženiť a ešte nemá ani skončenú školu.

,,Ako si to predstavujete?“ opýtal sa ich.

,,No Sebastian, rozmýšľali sme, že sa vezmeme hneď po škole,“ oznámil mu Marcus.

,,Hmm...tak super, gratulujem vám,“ povedal a odišiel späť do spálni. Lia videla, že s ním nie je niečo v poriadku tak išla za ním.

,,Sebastian, je ti niečo?“ spýtala sa ho.

,,Ty si mi nerozumela? Vravel som ti, že ťa už nechcem vidieť. Nemiešaj sa mi do života!“ prehovoril s trpkosťou v hlase a ani sa k nej neotočil. Kráčal do svojej izby. Lia ostala stáť na schodišti a pozerala sa mu na chrbát.

,,Toto nie je Sebastian, akého som poznala,“ hovorila ticho. Napokon sa otočila a odišla aj ona.

Nasledujúce ráno sedeli vo Veľkej sieni na raňajkách a rozprávali sa. Olívia s Laurou chceli počuť všetky detaily o svadbe a zásnubách. Chceli vedieť, kde to bude, aké šaty bude mať, čo sa tam bude jesť a všetky tieto podrobnosti. Lia iba sedela a mlčky ich počúvala. Chalani sedeli trošku ďalej od nich a rozprávali sa o metlobale. Tylera zvolili za nového kapitána tímu. S Marcusom rozoberali ako často budú trénovať, čo by trebalo zlepšiť, či budú zháňať nových hráčov a tak ďalej. Sebastian tam nebol. Lia si myslela, že ešte spí. Práve k nim prišla McGonagallová a rozdala im ich rozvrh hodín. Olívia si len povzdychla.

,,O svätý Merlin! To mám len ja taký hrozný rozvrh?“ spýtala sa Olívia a chytila sa za hlavu. ,,Samé elixíry, dejiny mágie, transfigurácia, veštenie. Merlin, prečo?“ zaúpela.

,,Ou, ja to tu mám tiež natrieskané. Lenže ja tu mám skoro samú Starostlivosť o zázračné tvory. Prečo len chcem byť tou liečiteľkou zázračných tvorov?“ opýtala sa Judit.

,,A Marcus ti dovolí robiť to? Čo ak ťa nejaký ten tvor zje?“ zasmiala sa Laura.

,,Ha-ha-ha, veľmi smiešne,“ odvetila jej.

,,No, ja mám taký istý rozvrh ako ty Olívia, takže budeme stále spolu,“ potešila sa Lia. ,,Uvidíš, nebude to až také hrozné.“

,,Rozmyslela som si to, nechcem pracovať v nemocnici. Pozrite koľko hodín elixírov mi tu natrepali! Vidíš ten pondelok? Sedem hodín elixírov! Veď to by zabilo aj toho Snapa, ktorý sa v elixíroch vyžíva,“ povedala Laura a išla sa „pochváliť“ svojim rozvrhom Tylerovi.

,,Judit akú máš teraz hodinu?“ spýtala sa Olívia.

,,Hmm...hádaj. Starostlivosť o zázračné tvory, asi by som už mala ísť, lebo kým dôjdem k lesu tak prejde pol hodiny. Majte sa baby,“ povedala a odišla sa ešte rozlúčiť so svojim nastávajúcim.

,,Poďme aj my na tie elixíry. Slugy nemá rád, keď meškáme,“ navrhla Olívia a hodila so seba ešte pohár tekvicového džúsu.

 

Slughy vletel do učebne v žalároch celý vysmiaty. Už sa zrejme tešil, kedy usporiada svoj prvý večierok a niekto mu prinesie jeho milovaný ananás.

,,Tak detičky moje, som rád, že vás konečne po takej dlhej odluke vidím, ani si neviete predstaviť, ako ste mi veľmi chýbali. Na dnešnú hodinu som pre vás pripravil špecialitu. Namiešame si Eufóriu. Je to nesmierne zložitý nápoj. A rozhodol som sa, že kto ho namieša správne tak okrem známky dostane aj odmenu v podobe bodov pre svoju fakultu. Takže teraz si otvorte učebnice na strane osemnásť a začnite pracovať. Máte na to 90 minút. Začínam odpočítavať. Teraz,“ povedal a všetci si otvorili knihy a začali pracovať. Lia si všimla, že tam Sebastian nie je. Bolo jej to divné, keďže aj on chcel ísť pracovať na ministerstvo a teoreticky by mal mať taký istý rozvrh ako ona. No z rozmýšľania ju prerušila Olívia.

,,Čo je napísané v treťom riadku? Nemám učebnicu a tá čo som si požičala tak je cez pol strany oliata nejakým elixírom a nedá sa to čítať,“ povedala jej a Lia posunula svoju knihu do stredu lavice a obe usilovne začali pracovať. Asi po pätnástich minútach sa rozleteli na učebni dvere a dnu vbehol Sebastian.

,,Á Brown, prvý deň a už meškáme?“ spýtal sa uštipačne Slughorn.

,,Prepáčte pán profesor, zaspal som,“ odôvodnil svoje meškanie.

,,Strhávam Chrabromilu 10 bodov za meškanie. Nabudúce si to neželám. Choďte si sadnúť a pripravte elixír. Pri Goodwillovej je voľné, ona vám povie čo robíme,“ povedal a začal opäť čítať Denného Proroka.

,,Ahoj,“ pozdravila Lia Sebastianovi, keď sa k nej postavil.

,,Hmm, čau,“ odzdravil jej s nevôľou. ,,Čo máme robiť?“

,,Miešame Eufóriu, strana osemnásť,“ povedala mu. Všimla si, že je nejaký bledý. Začal robiť elixír, no vôbec sa mu nedarilo, elixír mal úplne inú farbu akú mal mať.

,,Potrebuješ pomôcť?“ spýtala sa ho a čakala na odpoveď.

,,Nie, všetko ide skvelo,“ odfrkol. Blížil sa koniec hodiny a on to stihol uhrať do outu. Nápoj mal byť sviežej zelenej farby a jeho bol žltozelený.

,,Končíme mládež, nalejte svoje elixíry do skúmavky, napíšte si tam meno a položte mi to na stôl. Na budúcu hodinu vám prinesiem výsledky,“ povedal Slugy. Na stole sa mu nazbierala pekná kôpka skúmaviek. Sebastian si zhrabol veci zo stola do tašky a hneď prvý sa ponáhľal preč z učebne.

,,Čo mu je?“ spýtala sa Olívia.

,,Netuším, ale je nejaký bledý. Asi mu len nie je dobre,“ myslela si Lia. ,,Čo máme teraz?“

,,Počkaj, pozriem sa,“ Olívia sa hrabala v taške a vytiahla si pergamen s rozvrhom. ,,Transfiguráciu s McGonagallkou,“ odvetila jej. Oba sa vybrali z učebne na hodinu transfigurácie.

 

Po škole si všetci vyšli von na dvor. Všetci okrem Sebastiana. Zase niekde zmizol. Laura s Tylerom sedeli pod stromom pri jazere a rozprávali sa. Svedčalo im to spolu. Boli proste nádherní. Judit s Marcusom sedeli pri nich a bavili sa o svadbe. Už sa nevedeli dočkať. Olívia sa šla prejsť s Adamom. Vždy keď ho zbadala tak sa jej oči rozžiarili ako svetielka. A Lia ostala sedieť na deke pri nich a počúvala o čom sa rozprávajú. Marcus hovoril Judit, že sa nevie rozhodnúť koho si vezme za svedka. Rozmýšľal nad Tylerom, Sebastianom a Adamom. Pri zmienke o Sebastianovi sa Lia opýtala: ,,Ozaj, kde je?“

,,Tak to vôbec netuším. Nevidel som ho celý deň a keď som sa vracal nad ránom do izby tak tam nebol. Jeho posteľ bola nedotknutá,“ odpovedal Marcus na Liinú otázku.

,,To je divné. Ráno meškal na elixíry a povedal Slugymu, že zaspal,“ povedala im Lia. ,,A bol strašne bledý,“ dodala.

 

,,Teraz prežíva hrozné obdobie,“ povedal Tyler. ,,Neviem si predstaviť, že by som prišiel o dievča. Som tak strašne rád, že som s tebou a nikdy ťa neopustím,“ pozrel sa na Lauru a pobozkal ju na čelo. ,,Ozaj Lia, ako je to teraz medzi vami?“ spýtal sa.

,,Prepáč Tyler, nechcem o tom hovoriť,“ ospravedlnila sa.

,,Hm, jasné. Tú zamilovanosť je na tebe vidieť,“ zaškeril sa a Laura naň škaredo pozrela.

,,Idem do klubovne, potom sa uvidíme,“ povedala Lia a odišla. Keď vošla do hradu tak nešla do klubovne zvyčajnou skratkou, ale naokolo. Prechádzala sa po hrade a prezerala si obrazy. Cestou stretla Sira Nicholasa.

,,Dobrý deň slečna, ako sa máte? Dnes máme nádherný deň. A ako ste sa mali cez prázdniny?“ opýtal sa jej.

,,Zdravím Sir Nicholas. Mám sa celkom dobre, ďakujem za opýtanie. A prázdniny...to nestojí za reč,“ usmiala.

,,Ale určite ste sklamaná, že ste už opäť tu,“ povedal.

,,Práveže naopak. Konečne sa cítim ako doma,“ vravela s úsmevom na perách. Zrazu začuli nejaký zvláštny zvuk. ,,Čo je to?“

,,Stavím sa, že to bude Zloduch. Určite už vyvádza v niektorej z učební. Idem sa tam pozrieť. Prajem vám pekný zvyšok dňa slečna,“ uklonil sa a odišiel. Lia kráčala ďalej chodbou a začula zase nejaký zvláštny zvuk. Pozrela za roh a videla ako niekto odťahuje obraz na šiestom poschodí a vchádza do tunela, ktorý za ním bol. Poznala ten tunel. Viedol do Rokvillu.

,,Sebastian,“ pošepla.


 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

heh

(monča, 13. 4. 2008 18:44)

jasne jasne sorry:D neopravena to mi nevadi:) a kedy ju dokoncis priblizne aspon :P ?

Monča

(Meddy, 13. 4. 2008 18:13)

máš tam napísané, že Kapitola nedokončená a neopravená:D

to je dokoncena kapitola?

(monča, 13. 4. 2008 17:44)

neni vsaaaak.D ?