Jdi na obsah Jdi na menu
 


CESTA OSUDU - 20. kapitola

12. 7. 2009

20. kapitola

Koniec...

(toto nie je koniec poviedky, iba názov kapitoly;) )

 

 

Pozrel na Liu a povedal jej: ,,Aurélia, milujem ťa.“ Lii sa naplnili oči slzami a odvetila mu, že ho taktiež miluje. Pobozkali sa a v tom momente Prophesy Gamblerová vydýchla posledný krát.

 

,,Počuli ste to? Vraj to bolo v spánku. Nechápem to, veď bola taká mladá,“ tieto vety sa ozývali celým Rokfortom  nasledujúce ráno. Všetci boli v šoku z toho, že tak mladá žena umrela. Lia sedela vo Veľkej sieni a hlavu mala položenú v dlaniach.

,,Ako je to vôbec možné?“ pýtala sa ticho. ,,Veď včera večer jej ešte nič nebolo,“ vzdychla si.

,,Tiež tomu nemôžem uveriť,“ prehovorila Olívia a pohľadom si premerala celú sieň. Všetkých sa to dotklo. Každý s Prophesy vychádzal dobre, brali ju ako svoju staršiu sestru. Samozrejme, že pred ňou mali rešpekt, veď bola ich učiteľka ale zároveň aj kamarátka, keďže mala len o niečo viac ako oni. Lia letmo zaletela pohľadom k profesorskému stolu. Sedel tam Dung a pozeral sa do svojho taniera.

,,Chudák,“ povedala Laura, keď zbadala kam Lia pozerá. ,,Musí to byť preň hrozné. Bolo na ňom neskutočne vidno, ako ju veľmi miluje.“ Potom boli chvíľku ticho. Po pár minútach si k nim prisadli chalani.

,,Ahojte,“ ticho pozdravil Tyler a sadol si k Laure a namiesto bozku ju iba pohladil po vlasoch. Marcus si prisadol k Judit a Sebastian k Lii. ,,Je to hrozné, čo.“ Nebola to otázka, skôr konštatovanie.

,,Hmm,“ ticho súhlasil Marcus. ,,Nerozumiem tomu, ako? Ako vlastne?“

,,Lekár to určite objasní, len pochybujem, že nám to Dumbledore povie,“ povedal Sebastian tak ticho, že ho takmer nikto nepočul.

,,Kde ste nechali Adama?“ spýtala sa Lia.

,,Nebol už v izbe,“ odvetil jej Tyler a do pohára si nalieval tekvicový džús.

,,Pozrite sa na Dunga, chudák chalanisko. Takto prísť o lásku. Počul som, že ju chcel o polnoci požiadať o ruku,“ povedal Marcus a dievčatá si vzdychli. ,,Neviem si predstaviť, že by som len tak zo dňa na deň prišiel o teba zlato,“ dodal a pozeral sa Judit priamo do očí.

,,Ehm, bavme sa o niečom optimistickejšom, prosím vás. Nepochybujem, že sa tu o tom bude rozprávať do konca školského roku,“ poznamenal Sebastian. Bol celý napätí. Mal chuť všetkým vykričať, že to on ju zabil. Že to on jej dal elixír a prinútil ju vypiť ho. Vlastne neprinútil, ona sama sa rozhodla, že ho vypije. Oči ho začali páliť, ako sa snažil zo všetkých síl potlačiť slzy. Nenápadne, aby si to nikto nevšimol, si pretrel rukou oči. Dvere do siene sa otvorili a vstúpil Dumbledore s nejakými úradníkmi a za nimi kráčal Frugal. Zastavili sa pri ich stole.

,,Dobré ráno vám prajem,“ pozdravil im Dumbledore. ,,Pán Brown, môžem vás poprosiť na slovíčko?“

,,Iste,“ postavil sa Sebastian a otočil sa smerom k ostatným. ,,Ospravedlňte ma,“ kráčal smerom von zo siene za Dumbledorom.

,,Pán Brown, toto sú pán Store a pán Meglosa, majú na vás niekoľko otázok. Bol by som rád, keby ste im odpovedali. Bude to pre vás problém?“ pýtal sa Dumbledore. Hlas mal tichý, ale za to vážny.

,,Samozrejme, o čo ide?“ spýtal sa nenútene Sebastian.

,,Pán Brown, tuto pán Frugal nám povedal, že ste boli s profesorkou Gamblerovou tesne pred jej smrťou, je to pravda?“ opýtal sa ho nižší zavalitý úradník, ktorý sa volal Jack Store.

,,Neviem kedy presne umrela, ale bol som s ňou hneď potom, ako odišla z plesu,“ odvetil mu Sebastian. Jeho pohľad sa stretol s Adamovým. Bol plný nenávisti. Adam mu rovnaký pohľad opätoval.

,,Aha, a čo ste od nej chceli?“ vyzvedal Meglosa, ktorý bol zase vyššej chudšej postavy a na hlave mal plešinu.

,,S Prophesy sme boli priatelia. A keď tak vybehla zo siene, nezdala sa mi byť v poriadku, tak som za ňou šiel, aby som sa spýtal, či nepotrebuje pomoc,“ odpovedal mu nenútene a ruky si prekrížil na prsiach.

,,A čo vám povedala?“ spytoval sa ďalej Meglosa a Store starostlivo zapisoval, čo Sebastian hovoril.

,,Vlastne ani nič. Povedala iba, že sa necíti dobre.“

,,Pán Frugal nám taktiež povedal, že vás videl ako ste za ňou išli do jej izby,“ opýtal sa Store.

,,Pán Frugal je nejako veľmi dobre informovaný, nemyslíte?“ zdôraznil a na tvári sa mu zjavil mierny úškrn.

,,Mohli by ste nám odpovedať?“

,,Áno, ako som povedal, išiel som za ňou, ale už nebola na chodbe. Tak ma napadlo, že bude vo svojej izbe,“ odpovedal im na otázky a pritom nenávistne pozeral na Adama. Zlosť v ňom priam vrela.

,,Vraj ste sa tam zdržali dosť dlho,“ padla ďalšia otázka od Meglosu.

,,Neviem, nezdalo sa mi. Vošiel som k nej do izby, chvíľu sme sa rozprávali. Potom povedala, že si ide ľahnúť a ja som odišiel za svojou priateľkou,“ odvetil s úplným presvedčením v hlase, ale celé vnútro sa mu chvelo. Nevedel si vysvetliť či to je z toho, že klame alebo z tých neskutočných výčitiek, ktoré pociťoval.

,,Ďakujeme vám za váš čas, na teraz je to všetko. Keby sme ešte niečo potrebovali objasniť, ozveme sa vám,“ povedal Store a potriasol Sebastianovi rukou.

,,Nemáte za čo. Dúfam, že sa to čoskoro objasní. Proph mi bola ako sestra,“ hovoril kým si potriasal rukou s Meglosom. ,,Dovidenia.“

,,To klamanie ti ale ide,“ uškrnul sa Adam, keď úradníci odišli.

,,O čo ti vlastne ide Frugal?“ zasyčal Sebastian.

,,Viem, že si Gamblerovú zabil. A poviem ti, že bolo geniálne použiť ten elixír. Teraz ťa nikto ani len nemôže podozrievať,“ hovoril mu s úsmevom na tvári.

,,Odkiaľ to vieš?“ priskočil k nemu Sebastian a chytil ho za golier. Oči sa mu zúžili od toľkého hnevu.

,,Pusť ma,“ sykol Adam a odsotil ho od seba.

,,Pýtam sa ťa, odkiaľ to vieš?“ naliehal naň Sebastian a stál pri ňom nebezpečne blízko. Mal chuť vytiahnuť svoj prútik a namieriť ho naň, ale bolo to príliš nebezpečné. Vedľa je miestnosť plná deciek, vypočúvali ho kvôli smrti Prophesy. Nepotreboval ďalšie problémy.

,,Myslíš si, že len ty,“ to slovo zdôraznil, ,,máš svoje tajomstvá?“

,,Frugal, neštvi ma, lebo dopadneš ako...“

,,...ako Proph?“ dokončil. V tom na chodbu vyšla Lia.

,,Tak tu si,“ povedala a podišla k Sebastianovi. ,,Čo od teba chceli?“

,,Ale nič, nerob si starosti, iba mi položili niekoľko otázok,“ prehovoril, pozrel sa na Adama a potom vášnivo pobozkal Liu. Vedel ako to Adama vyprovokuje. Sebastian mal pocit, že práve kvôli Aurélii povedal Dumbledorovi, že ho videl včera s Proph. Neznášal Sebastiana za to, že chodí s Auréliou, jeho jedinou láskou. A teraz sa mal prizerať na to, ako ju ten podliak vášnivo bozkáva.

,,Ehm,“ odkašľal si, aby upozornil na svoju prítomnosť.

,,Prepáč, ešte si niečo chcel?“ Sebastian sa odlepil od Aurélie a prehovoril naň sladkým hláskom. ,,Lia, miláčik, počkaj ma hore. Hneď k tebe prídem a potom...,“ žmurkol na ňu.

,,Dobre,“ usmiala sa naň a pobozkala ho.

,,Milujem ťa,“ zakričal za ňou, keď vybehla hore po schodoch a usmieval sa. Zrazu sa mu úsmev zmenil na zúrivú grimasu, keď sa pozrel na Adama. ,,Tak čo vlastne chceš?“ spýtal sa.

,,Neželám si nič viac ako to, aby si zhnil v pekle Brown. Si obyčajný netvor,“ pozrel naň s veľkým opovrhnutím a odkráčal do Veľkej siene.

Sebastian sa tváril dosť znepokojene, keď vošiel do klubovne. Hodil sa na pohovku, hlavu si položil na Liiné stehná a pozeral do stropu.

,,Deje sa niečo?“ spýtala sa ho s láskou v hlase a jemne ho pohladila po jeho plavých vlasoch.

,,Nie, všetko je v poriadku,“ zaklamal.

,,Ale, no tak. Mňa neoklameš. Vidím na tebe, že niečo je zle,“ povedala. V duchu zanadával. Vždy ho odhalila. Mal by so sebou niečo začať robiť.

,,Všetko je v poriadku,“ uistil ju.

,,Sebastian? Môžem sa ťa na niečo spýtať?“ opýtala sa ticho.

,,Uhm,“ prikývol jej so zatvorenými očami. Keď sa naň takto Lia pozerala, uvedomovala si, ako sa strašne podobá na Dennisa. Rovnaké črty tváre, rovnaká farba vlasov. Jediná vec, v ktorej sa odlišovali bola ich povaha. Zatiaľ čo Dennis sa snažil stále udržať v pozadí a nepútať na seba pozornosť mimo metlobalu, Sebastian sa stále predvádzal a robil zo seba najväčšieho frajera. Ale teraz sa zmenil. Mala pocit, že v priebehu niekoľkých mesiacov dospel.

,,Čo si robil, alebo čo bolo dôvodom tvojej podráždenosti, neprítomnosti na hodinách, neuveriteľnými kruhmi pod očami za posledné mesiace?“ opýtala sa ho a prstom mu prechádzala po obrysoch jeho nádhernej tváre.

,,Ach,“ povzdychol si a otvoril oči. ,,Lia, to by si nepochopila.“

,,Prečo si to myslíš?“ zatvárila sa nechápavo.

,,Ja si nemyslím, ja to viem,“ uprene na ňu hľadel. Vôbec by nepochopila, že pracuje pre človeka, ktorý chce ovládnuť celý svet. Sebastian si dobre uvedomoval, čo Voldemort robí a nepáčilo sa mu to. Lenže už bolo neskoro na odchod. Keby sa pokúsil od neho odísť, tak ho Voldemort švihnutím prútika jednoducho zabije.

,,Ale no tak. Vieš, že mne môžeš povedať úplne všetko, čo sa udeje,“ povedala mu. Sebastian znervóznel a posadil sa vedľa nej. Ruky si oprel lakťami na kolená a nadýchol sa.

,,Veci sa majú takto,“ hovoril a rozmýšľal, čo jej asi povie. ,,nemôžem ti to teraz povedať. A nie som si istý, či ti to niekedy budem môcť povedať.“

,,Nechceš o tom hovoriť?“ spýtala sa ho ticho, hlavu si oprela o jeho rameno a chytila ho za ruku. Sebastian iba pokrútil hlavou a nežne ju objal. ,,Chápem, už sa ťa na to nebudem pýtať.“

,,Aurélia, si úžasná,“ šepol jej do ucha a pritom ju jemne pobozkal pričom sa jej na tvári vyčaril nežný úsmev, ktorý odhaľoval jej malé zúbky. Pozreli si do očí a ich pohľad hovoril za všetko. Bolo až neskutočné, ako sa tí dvaja ľúbili. Nechápali, prečo sa dali dokopy až tak neskoro. Zbytočne premrhali celých šesť rokov. Sebastian ju objal okolo pása a pritiahol si ju tuhšie k sebe. Veľmi ju miloval, hoci sa pred Adamom tváril, že s Liou chodí iba z vypočítavosti. Sedeli ticho v objatí. Sebastian sa jej pohrával s vlasmi a Lia ho nežne hladila po chrbte. Tí dvaja nepotrebovali žiadne slová, stačili dotyky, aby si vyjadrili ako veľmi sa milujú a túžia po sebe.

Sneh sa začal topiť, prišla jar. Von bolo nádherné počasie. Slniečko svietilo, vtáčiky štebotali, kvietky začali pučať. Každý mal dobrú náladu. Bol koniec marca a to znamenalo, že pomaly ale isto sa blíži koniec školy. Jedine siedmaci stresovali, lebo s koncom školy a blížili aj skúšky na MLOK-a. Vládla medzi nimi napätá atmosféra. Čo ak náhodou niekto nespraví MLOK-a? Čo ak ho potom nikde nezamestnajú a bude na Ministerstve mágie drhnúť záchody?

,,Ale kašlite na to. Treba si užívať, kým sme mladí,“ zakričal Tyler, keď vošiel do klubovne a všetci tam sedeli nad knihami a učili sa. Podišiel ku každému z nich, zobral im knihy a hodil ich niekam preč. ,,Ideme do Rokvillu, čo vy na to?“ Chalanom sa to pozdávalo. Von bolo vážne pekne a v Rokville dlho neboli, no dievčatá váhali. Tým sa zase nikam nechcelo.

,,No tak, ide sa!“ zavelil Sebastian. Aspoň na chvíľu sa potreboval odreagovať. A teraz na to bola vhodná chvíľa. Voldemort mu už dlhší čas nedal žiadnu prácu. Nekázal mu nikoho verbovať k nim, teda, okrem Severusa Snapa. Sebastian sa raz, či dva razy s ním porozprával, ale zistil, že chlapec je priveľmi utiahnutý na to, aby sa k nim pridal. Zdvihol Liu na nohy a pritiahol si ju k sebe. To isté spravil Tyler s Marcusom. Olívia sa postavila sama.

,,Hm, myslím, že ja ostanem tu. Nechcem vás rušiť a vy si aspoň môžete dať trojité rande,“ jemne sa usmiala. Nechcela im zavadzať. Už dlhšiu dobu sa cítila ako piate koleso na voze. Bola smutná z toho, že nemá nikoho a zároveň bola šťastná, že jej najlepší priatelia sú spolu.

,,Olivía, veď poď s nami,“ prehovárala ju Judit. ,,Nebudeš tu predsa sedieť sama.“

,,Mne to nevadí, len choďte a zabavte sa,“ povedala a už aj odišla do spálne. Tam si sadla na posteľ. Rukami si chytila nohy a ticho sa oprela o kolená. Po lícach jej stekali horúce kvapky jej sĺz. Už ju nebavili vzťahy, z ktorých nič nemala. A keď sa tak pozerala na svojich priateľov zistila, že stále hľadala tých nesprávnych. Nikdy si nevšímala obyčajných chlapcov, stále sa obzerala za najväčšími krásavcami. A čo z toho mala? Chodenie na dva týždne a koniec. Teraz si uvedomila, že ešte vlastne ani nemala vážny vzťah, ktorý by trval viac ako mesiac. Bolelo ju to. Žiaden chlapec si ju ešte tak nevážil ako si váži Marcus Judit. Žiaden chlapec s ňou tak nežartoval ako žartuje Tyler s Laurou. Žiaden chlapec sa na ňu nepozeral spaľujúcou túžbou ako sa pozerá Sebastian na Auréliu. Pretrela si oči, zdvihla sa a rozhodla, že pôjde do knižnice a požičia si nejakú knihu. Pomaly kráčala po schodisku. Vošla do knižnice a chvíľu zvažovala, akú knihy by si mala požičať. Nakoniec sa rozhodla, že si vyberie niečo na ľahké čítanie. Prešla cez dlhú uličku a zahla doľava. Prstom si prechádzala po obaloch kníh, keď sa zrazu ich ruky dotkli.

,,Kam pôjdeme?“ spýtal sa Marcus, keď stáli uprostred križovatky v Rokville.

,,Mám chuť ísť niekam, kde mi absolútne nič nebude pripomínať školu.  Poďme do Diablovho sídla,“ navrhol Tyler a už za sebou ťahal Lauru.

,,Tak poďme,“ povedal Sebastian, no Lia sa zháčila. ,,Čo je?“

,,Diablovo sídlo? Čo som komu spravila, že tam musím ísť?“ opýtala sa. Diablovo sídlo bol najhroznejší bar v celom Rokville. Chodili tam podivní ľudia a bol tam veľmi podivný barman, ktorý sa podobal na upíra. Pri pomyslení naň Liu striashlo. ,,Je tam ten upír,“ dodala ticho.

,,Neboj sa,“ zasmial sa Sebastian. ,,Ochránim ťa pred ním,“ snažil sa to povedať vážne, no kútikmi úst mu šklbalo.

,,Sľubuješ?“ opýtala sa ho neisto.

,,Sľubujem. Mám niekde vo vreckách napchatý cesnak, na krku kríž a hádam by sa v bunde našiel aj drevený kôl, aby som mu mohol prepichnúť srdce, keď na teba zaútočí,“ povedal s vážnou tvárou. Tyler s Marcusom sa v pozadí smiali.

,,Ha-ha-ha, si veľmi vtipný Sebastian Brown,“ prehovorila urazene a vybrala sa smerom k baru.

Vošli do baru. Bolo tam veľmi málo ľudí. Všade bola tma a vládla tam strašidelná atmosféra. Ešte aj v pozadí hrala hudba, akoby z nejakého hororu. Sadli si k prvému stolu, ktorý zbadali. Hneď sa k nim privliekol barman. ,,Čo to bude?“ opýtal sa znudene. Zjavne ho to tu nebavilo. Každý za seba povedal, čo chce. Len Lia pozerala do zeme. ,,Čo si dáte vy, slečinka?“ opýtal sa jej. Opatrne zdvihla hlavu.

,,T-to isté,“ zakoktala sa. Barman sa na ňu usmial a odhalil pri tom svoje zuby. Liou prebehla triaška.

,,Je lačný,“ prehovoril Sebastian so šibalským úsmevom, keď barman odišiel.

,,Priam prahne po tvojej krvi, Lia,“ vážne povedal Marcus.

,,Mám o teba strach Lia. Myslím, že má v úmysle dať si ťa k večeri. Videli ste ako sa mu rozšírili zreničky, keď ju zbadal?“ s obavami vravel Tyler.

,,Stačí! Nestrašte ju toľko. Vidíte aká je z toho hotová,“ povedala Laura na obranu svojej kamarátky. Lia sa postavila.

,,Kam to ideš?“ spýtala sa Judit.

,,Odchádzam! Neostanem tu už ani minútku,“ prehovorila a rázne vykročila k dverám.

,,Vy ste blázni!“ okríkla chalanov Judit. ,,Takto ju vystrašiť.“

,,Mám taký pocit, že sa stretneme v škole. Idem za ňou. Majte sa,“ hovoril Sebastian, keď vstával od stola. Vyšiel z baru a Lia bola už riadne ďaleko. Musela sa odtiaľ veľmi ponáhľať. Sebastian trošku pobehol, aby ju dostihol.

,,Čo je?“ spýtala sa ho podráždene.

,,Čo by malo byť? Prečo si odtiaľ takto zdrhla?“ opýtal sa jej a snažil sa ju chytiť okolo pásu, no uhla sa mu.

,,Nemám rada, keď si zo mňa robíte srandu. Ja nemôžem za to, že mám panický strach z upírov,“ povedala ticho.

,,Ale prečo? Veď pokiaľ viem, tak v Anglicku veľa upírov nie je,“ skonštatoval.

,,Dedko mi raz rozprával, že jeho starého otca uhryzol upír a vraj umieral vo veľkých bolestiach,“ vysvetlila mu to.

,,Pre Merlina! Lia, a kedy to bolo? Pred stopädesiatimi rokmi? Keď sa tu upíry promenádovali na každom kroku? Ukľudni sa,“ povedal jej a prevrátil pri tom oči.

,,Je to snáď moja vec čoho sa bojím a čoho nie,“ odvrkla mu a ruky si prekrížila na prsiach.

,,Prepáč, nehnevaj sa,“ ospravedlnil sa a objal ju. ,,Ideme sa niekam prejsť?“ navrhol.

,,Uhm,“ prikývla Lia a Sebastian ju chytil za ruku. Chvíľu mlčky kráčali v tom nádhernom počasí. Vetrík sa jemne pohrával Lii s vlasmi. Prechádzali okolo rôznych obchodíkov, krčiem, reštaurácií, keď Lia zrazu zastala pri jednom odchode.

,,Čo je?“ spýtal sa jej zvedavo Sebastian.

,,Ešte stále si chceš dať spraviť tetovanie?“ opýtala sa ho s jemným úškrnom na tvári.

,,Ty si to pamätáš?“ zasmial sa Sebastian. Zhruba pred rokom jej spomínal, že keď sa osamostatní tak si dá spraviť nádherné veľké tetovanie.

,,Pamätám si všetko, čo si mi kedy povedal,“ povedala a na tvári sa jej vyčaril úsmev.

,,Tak to tetovanie stále platí, ale platí aj to, že si ho dám, až keď sa osamostatním. Dúfam, že ti nebude prekážať, ak si niečo dám vytetovať,“ pozrel sa na ňu spýtavým pohľadom.

,,Ak si tam dáš vytetovať mňa, tak mi to vadiť samozrejme nebude,“ zasmiala sa a pobozkala ho. Sebastian ju pevne objal. Stáli v uličke niekoľko minút iba tak v objatí. ,,Milujem ťa Sebastian. Si pre mňa všetkým a nemienim sa ťa nikdy v živote vzdať.“

 

 „Normálne má ta Dumbledorova reč dojala,“ povedala Laura, keď vošli do spálne. Dnes je ich posledná noc na Rokforte. Posledná noc ich detstva. Dnes je koniec všetkého čo súviselo s ich detstvom, dospievaním, prvými láskami, sklamaniami... Koniec školy. Teraz sa všetci rozpŕchnu niekam inam. Judit s Marcusom sa vezmú, Tyler s Laurou odídu do Škótska, Lia sa zamestná v nemocnici, Sebastian na ministerstve, Olívia pôjde na prázdniny do Írska a tam bude skúšať šťastie a Adam skončí taktiež na ministerstve.

„Laura, nepanikár. Veď sme ešte jednu noc spolu a poriadne si to užijeme!“ s nadšením hovorila Olívia.

„Oliv, prepáč, ale ja tu dnes v noci neostanem,“ prehovorila ospravedlňujúco Judit. „S Marcusom chceme ísť do Núdzovej miestnosti. Veď vieš... poslednýkrát v škole...“ zachichotala sa.

„Ani ja tu dnes v noci neostanem,“ povedala Laura. „Tyler si zase vymyslel nejakú blbosť a chce, aby som šla s ním.“

„Aha, v poriadku. Lia, ostáva to iba na nás,“ vravela trošku sklamane Olívia.

„Ja... Oliv, ja dnes v noci nemôžem... Ideme so Sebastianom von, prepáč mi to,“ ospravedlnila sa. Bolo jej Olívie ľúto. Vyčítala si, že ju v poslednej dobe nechávali často samú.

„Hmm... v pohode. Choďte a užite si poslednú noc,“ povedala ticho a pozrela sa do zeme.

„Oliv, si v poriadku?“ spýtala sa jej Lia. „Ak chceš, tak ja to zruším. Sebastian to určite pochopí.“

„Nie, nemusíš. Som si istá, že Seb vymyslel pre vás dvoch niečo špeciálne.“

„Budeš v poriadku?“ uisťovala sa Lia.

„Jasné, choďte už, prídete neskoro,“ vyháňala ich z izby.

 „Tak kam ideme?“ opýtala sa Lia, keď jej Sebastian zaviazal oči šatkou.

„Si nejaká nedočkavá. Minútka a sme tam,“ zasmial sa. Pevne ju držal za ruku a dával pozor, aby sa nepotkla o nejaký konár v lese. Ešte chvíľku kráčali ticho v lese a potom jej Sebastian dal dole šatku.

„Láska, ja...ja nenachádzam slov. Je to nádherné, wow, kedy si to stihol pripraviť?“ udivene sa pozerala Aurelia na tú parádu, ktorá tam bola. Sebastian našiel v lese malú čistinku. Bola tam pripravená deka, dookola boli poukladané sviečky, na stromoch viseli lampáše a jediný zvuk, ktorý tam bol, bolo cvrlikanie svrčkov.

„Dnes, keď ste sa balili. Zlatko, dnes je tu naša posledná spoločná noc a veľmi som túžil prežiť ju s tebou,“ povedal Seb a pobozkal Liu. Sadli si na deku a Sebastian vytiahol nejakú fľašu.

„Čo je to?“ spýtala sa ho Lia.

„To je šampanské. U muklov sa to pije bežne pri nejaký sviatočných alebo výnimočných udalostiach,“ oznámil jej Sebastian a pomaly otváral fľašu.

„Ou, a my máme nejakú sviatočnú alebo výnimočnú udalosť?“ zasmiala sa.

„Hmm...počkaj,“ povedal Seb a nalieval šampanské do pohárov, jeden jej podal. „Lia, vieš, že ťa veľmi milujem a chcem sa ťa niečo spýtať.“

Aurelii sa v hlave preháňali myšlienky rýchlosťou svetla. Čo to asi bude? „Áno?“ povedala a sťažka prehltla.

„Heh...neviem ako mám začať. Keď môj starý otec umrel zdedil som po ňom dom v Canterbury. A teraz, keďže už som dospelý, skončil som úspešne školu a mám prácu...chcel by som sa ťa spýtať, či by si tam šla bývať so mnou.“

„Čože? Myslíš to vážne? My...dva...sami...spolu?“ pýtala sa ho Lia a otázky sa z nej len sypali.

„No áno...my dvaja sami spolu v Canterbury,“ pousmial sa.

„Jasné, že chcem. Láska už sa neviem dočkať. Kedy sa sťahujeme?“ Lia bola od radosti celá bez seba. Nevedela sa už dočkať, kedy bude so Sebastianom úplne sama. Začala si predstavovať, čo všetko spolu prežijú a uistila sa, že ju Seb skutočne miluje, keď jej ponúkol, aby s ním bývala. Myslí to vážne.

„Zlatko a ty ten dom ani nechceš vidieť? Čo ak sa ti nebude páčiť?“ opýtal sa jej žartovne.

„Keď budem s tebou, bude sa mi páčiť aj v stodole,“ povedala a začala ho vášnivo bozkávať. „Milujem ťa Sebastian, veľmi ťa milujem.“

„Láska, trošku sa kroť, lebo sa neovládnem...“ zasmial sa a opätoval jej bozky. Lia ho prestala bozkávať a pomaly si rozopla blúzku. Sebastian sa na ňu iba nemo pozeral a po chvíľke ticha prehovoril. „Lia? Uvedomuješ si, čo práve robíš? Veď ty sa mi ponúkaš dievča,“ uškrnul sa.

„Hm, no nechcela som, aby to takto vyznelo, ale áno...ponúkam sa ti...myslím, že už nie je na čo čakať,“ povedala Lia a blúzku si dala dole.

Obrazek„Lia, ale ja ťa nechcem do ničoho nútiť. Mne to nerobí problém počkať. Nechcem, aby si si to potom vyčítala,“ hovoril jej Sebastian aj napriek tomu, že po Lii neskutočne túžil. Ešte pri žiadnom dievčati sa neovládal tak ako pri nej. Ale toto, čo tu teraz predvádzala bolo aj naňho dosť. Už nemohol viac odolať. Ani nepočkal, čo mu Lia odpovie a už si vyzliekol tričko, pritiahol sa k nej bližšie a začal ju náruživo bozkávať. Položil ju na chrbát a stiahol z nej sukňu. O pár minút tam ležali obaja tak, ako ich Boh stvoril...

***

Olívia sedela v klubovni a pozerala von oknom. Nevnímala nič naokolo. Dokonca si nevšimla, že ruch, ktorý panoval v miestnosti pomaly utíchal až nastalo úplne ticho. Sedela tam sama, úplne sama. Všetci jej priatelia boli spolu a trávili spolu romantické chvíľky, len ona tu sedela a po líci jej stekala slza.

„Nakoniec si ostala sama ako si predpokladala?“ ozval sa za ňou hlas. Olívia sa strhla a obzrela sa za seba. Nič nehovorila. „Videl som všetkých ako postupne odchádzali a chcel som prísť za tebou skôr, ale bolo tu plno,“ usmial sa. 

„Nevadí, som zvyknutá, že som sama,“ odvetila Olívia a zavzlykala.

„Olívia, prosím ťa, neplač. Slzy ti nepristanú a navyše, keď pri mne dievča plače..um..neviem čo mám robiť,“ povedal a prstom jej utrel slzy kotúľajúce sa z jej očí. Olívia sa usmiala. „Vidíš, teraz si krásna.“

„Prečo to robíš?“ spýtala sa ho Olívia.

„Robím čo?“

„Zjavíš sa stále, keď mi je najhoršie...a...si potom ku mne strašne milý...“ odpovedala mu Olívia a jemne sa začervenala.

„Ja neviem. Mám stále také tušenie, že ma potrebuješ. Keď nad tebou rozmýšľam a som šťastný, tak viem, že si šťastná aj ty, ale ak som nepokojný alebo nervózny viem, že niečo nie je v poriadku a rýchlo ťa nájdem,“ povedal jej a začervenal sa aj on. Chvíľu boli ticho a pozerali si do očí. „Olívia, musím ti niečo povedať. Už to v sebe nedokážem dlhšie udržať. Buď to spravím teraz alebo už nikdy,...“ prehovoril a Olívia mu na to chcela niečo povedať, ,,prosím neprerušuj ma. Olívia, strašne mi na tebe záleží. Rozmýšľam nad tebou každý boží deň a...Olívia, ja ťa asi ľúbim.“

„Och Tobias,“ povedala Olívia a pobozkala ho.

***

„Dobré ránko láska,“ pozdravil Sebastian Lii, keď sa ráno zobudili. Slnečné lúče sa predierali pomedzi oblaky, vtáčiky čvirikali a v lese sa ozýval šum lístia. Lia ho namiesto pozdravu iba pobozkala. „Nie je ti zima?“

„Nie,“ odvetila mu krátko. „Koľko je hodín?“

„Niečo po siedmej. Asi by sme sa mali vrátiť do hradu,“ navrhol Sebastian.

„Dobre, potrebujem sprchu. Um...Seb, môžeš sa otočiť? Chcela by som sa obliecť,“ opýtala sa ho Lia a začervenala sa.

„Zlatko, nedávno som ťa videl nahú a ty sa teraz hanbíš obliecť sa predo mnou?“ zasmial sa Sebastian a otočil sa.

„Vtedy bola tma,“ odvetila mu Lia.

„Um a čo budeš robiť, keď budeme spolu bývať?“ opýtal sa jej Sebastian.

„Časom ma to možno prejde a keď nie, tak budeme bývať každý v inej izbe,“ odvetila mu Lia a tiež sa zasmiala.

Sebastian sa otočil znova k Lii. „Zlatko, veď si nádherná žena a včera to bolo neskutočne krásne, milujem ťa. Alebo mi chceš povedať, že ľutuješ, že si sa so mnou vyspala?“

„Sebastian, včerajšia noc bola najkrajšia v mojom živote. Neľutujem nič a nikdy to ani ľutovať nebudem. Ďakujem ti Sebastian,“ hovorila Lia a zasypávala ho bozkami. „Ale jednu vec ti nikdy neodpustím.“ Sebastian vyzeral vystrašene. „Prečo si ma neprinútil spraviť to skôr?“ zasmiala sa.

„Keby som ťa prinútil to spraviť skôr, tak dnes by si mi tu neďakovala za krásnu noc,“ usmial sa a pobozkal ju. „No, ale už by sme mohli ísť Vaša výsosť,“ prehovoril a zdvihol Liu na ruky.

***

Keď Lia vošla do dievčenských spálni nebolo tam ani živej duše. Ľahla si na posteľ. Bola neskutočne šťastná a v hlave si premietala okamžiky z predchádzajúcej noci. Teraz už dala Sebastianovi všetko čo mohla. Odovzdala sa mu telom aj dušou. Rozhodla sa, že si dá sprchu a tak pôjde na svoje posledné raňajky v Rokforte. Lia vyliezla so sprchy a všetky dievčatá už boli v spálni.

„Ahoj Lia, tak čo? Ako bolo?“ opýtala sa jej Judit. Lia sa iba usmiala.

„Ou, Aurélia Goodwillová, snáď to nemyslíš vážne? Ty si sa vyspala so Sebastianom? Konečne!“ zvýskla od radosti Laura. „Hovor, aké to bolo?“

„Prestaňte, veď dobre viete aké to je, tak sa ma nemusíte pýtať,“ zasmiala sa. „Ale Olívia by nám mohla povedať, kde bola včera v noci. Keď som sa ráno vrátila nebola si tu.“

„Ja..um..no..“ zakoktala sa.

„Olívia, ty niekoho máš! Prečo si sa nepriznala?“ vyzvedali dievčatá.

„Nerýpte do mňa. Vlastne sme sa dali dokopy iba včera v noci,“ odvetila ticho.

„Tak kto je to? Už nás toľko nenapínaj,“ prosila ju Judit.

„Um..Tobias,“ odpovedala im na otázku.

„Tobias? Aký Tobias?“ spýtala sa jej Laura.

„Myslíš Tobiasa Vallaca?“ opýtala sa Lia.

„Áno, myslím Tobiasa Vallaca. Baby, ani by ste mi neverili aký je úžasný. Celú noc sme sa rozprávali. Viem o ňom všetko, úplne všetko,“ hovorila im Olívia a pritom sa usmievala od ucha k uchu.

„Kto je pre merlinovu bradu Tobias Vallace?“ začudovane sa opýtala Judit. Tobias Vallace bol pre mnohých ľudí neznámou osobou. Nebol to typ chlapca, ktorý sa rád ukazoval a predvádzal, naopak bol veľmi hanblivý, držal sa v úzadí a v učení bol taktiež priemerný. Nikto si ho veľmi nevšímal a on bol tomu rád.

„Tobias Vallace, ten chalan, čo má izbu s Petem Morganom,“ odpovedala na otázku Lia.

„Ou, on sa volá Tobias? Počuli ste ho niekto niekedy rozprávať?“ zasmiala sa Judit, no keď videla ako sa Olívia zatvárila tak sa jej radšej ospravedlnila. Dievčatá sa ešte spolu chvíľu rozprávali a tak sa rozhodli, že sa pôjdu naraňajkovať.

***

„Tak a je to tu. Definitívny koniec,“ povedal Sebastian, keď vyšli za brány Rokfortu.

„Bude mi to tu chýbať,“ povedal Tyler a Marcus iba prikývol hlavou. „Chalani, pamätáte si na tie hovadiny, čo sme tu vystrájali. Ach, to boli časy. Teraz to už nebude také zábavné, každý z nás bude niekde inde, budeme sa vídať možno raz, dvakrát za rok.“

„Na Rokfort mi ostanú iba tie najkrajšie spomienky,“ povedala Judit a objala Marcusa.

„Mne taktiež,“ súhlasila Lia.

„Pamätáte si ako sme sem nastúpili? To bolo dávno,“ vravela Laura.

„Poďme už, lebo nám zdrhne vlak,“ po chvíľke ticha prehovoril Sebastian a chytil Liu za ruku.

„No, ale nesmúťme. Ešte nás čaká jedna veľká spoločná party a to naša svadba,“ povedal Marcus a zasmial sa. „Bože, budem sa ženiť. To je...to je nenormálne.“

„Ou, dobre, môžeme to aj zrušiť,“ odvetila mu na to Judit.

„Nie, zlatko, len som žartoval.“

Celá skupinka sa pomaly presúvala na vlakové nádražie a hrad, miesto, v ktorom sa všetci spoznali, kde spolu vystrájali, kde zažívali aj ťažké chvíľky sa za nimi pomaly strácal.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

som prvá,

(Tessa, 12. 7. 2009 20:59)

dúfam, že nie posledná. Very good kapča :D