Jdi na obsah Jdi na menu
 


CESTA OSUDU - 9. - 11. kapitola

1. 2. 2008

9. kapitola

ObrazekVečierok




,,Hééj, čo to malo byť?" pýtal sa so smiechom Marcus Judit, ktorá mu práve hodila poriadnu snehovú guľu za golier.
,,A toto malo byť čo?" opýtala sa ho zasa ona, keď ju zhodil do snehu.
,,Vidíte, akí sú spolu šťastní?" vravela Laura ostatným, keď sledovali ten párik zaľúbencov.
,,Ach, čo by som len ja dal za normálny vzťah. Už ma prestáva baviť mať stále inú babu!" povedal Tyler a hodil sa do snehu.
,,A káže ti niekto stále tie baby baliť?" pýtala sa ho Laura a potom doň hodila snehovú guľu.
,,Ja ich nebalím. Oni za mnou chodia samé," Tyler sa rýchlo postavil a začal ju naháňať po dvore, pričom ona pišťala ako zmyslov zbavená.
,,Ehm, Lia?" nesmelo ju oslovil Sebastian.
,,Áno Seb," pozrela sa naň.
,,Chcel som sa spýtať, či by si so mnou nechcela ísť do Rokvillu?" opýtal sa jej a hneď pozrel do zeme.
,,Teraz? Jasné. Veď sme tam dlho neboli," odvetila mu s úsmevom.
,,Teraz nie. Ja som myslel, že či by sme tam nešli v sobotu. Keďže to bude posledný výlet toho roku a potom pôjdeme domov na prázdniny," hovoril jej.
,,Dobre, ale potrebujem kúpiť ešte darček pre mamu. Nebude ti to vadiť?" opýtala sa ho.
,,Nie. Aj ja musím niečo kúpiť našim," odvetil jej s úsmevom. ,,Takže platí?"
,,Jasné," usmiala sa. ,,Kde ma počkáš?"
,,Dole, na chodbe," odpovedal jej celý natešený Sebastian.
,,Decká, poďme už dnu. Je mi hrozná zima," pribehla k nim celá premočená a uzimená Judit.
,,A začína sa už stmievať," povedal Adam.
,,Filch sa asi nepoteší, keď nás uvidí," zasmiala sa Olívia.
,,No tak to máš pravdu. Sme celí mokrí. Už ho vidím ako to bude všetko utierať," povedal Marcus a začal sa rehotať.


,,Ako vyzerám?" pýtala sa nervózna Aurélia svojich kamarátok, keď stáli na chodbe a videli, že sa k nim približuje Sebastian.
,,Si nádherná," uškrnula sa Olívia a žmurkla na ňu.
,,Prestaň!" povedala jej Judit, keď sa začala chichúňať.
,,Neviem, čo je na tom také výnimočné, keď spolu idú do Rokvillu. Aj tak tam sú dosť často," obraňovala sa.
,,Nevšímaj si ju Lia. A si pekná," povzbudila ju Laura.
,,Ďakujem ti," povedala nesmelo.
,,Ahojte kočky," pozdravil im Sebastian.
,,Ahoj fešák," zasmiala sa Olívia. Sebastian jej venoval začudovaný pohľad, ale radšej sa na nič nepýtal.
,,Môžeme ísť?" spýtal sa Lii.
,,Áno," odvetila mu.
,,Vy nejdete?" pýtal sa dievčat.
,,Ja s Marcusom prídeme trochu neskôr. A oni dve sa vraj budú učiť," odpovedala mu.
,,Aha, tak dobre," pozrela sa na Auréliu. ,,Ideme?"
,,Jasné. Majte sa baby," pozdravila im a už vychádzala so Sebastianom zo školy. Kráčali k bráne a boli ticho. Očividne boli obaja nervózny. Ešte nikdy neboli spolu v Rokville takto cez deň. Pod nohami im chrupčal sneh. Vonku bolo nádherné počasie. Svietilo slniečko a pofukoval jemný vetrík.
,,Tak kam ideme teraz?" opýtala sa Lia, keď prišli do Rokvillu.
,,Ideme najprv kúpiť darčeky a potom pôjdeme niekde na čaj," navrhol jej Sebastian.
,,Dobre. Keď chcem niečo kúpiť mame, tak to musím ísť k Istrii. Pochopím, keď budeš chcieť ostať vonku," dodala, keď videla jeho zdesený pohľad. Istria bol totižto typicky dámsky obchod, kam mužská noha ešte nevkročila. Vlastnila ho madam Istria Sweetyová. Bola to veľmi milá pani. Mala krátke blond vlasy a nosila okuliare. Stále si obliekala habity pastelových farieb a bola posadnutá detailmi.
,,Ehm...no..pôjdem aj ja...mal by som tiež niečo kúpiť mame," odvetil jej. Kráčali po zasneženej uličke. Míňali skupinky študentov, ktorí sa šli zohriať do Diablovho sídla alebo k Bielej Pani. Prešli okolo Zonkovho obchodu a Sebastian sa pozrel oproti na MagicTatoo. Na dverách bol plagát ,,Nové tetovania. Pohyblivé!"
,,Chcem si dať tetovanie," povedal Lii.
,,A prečo si ho teda nedáš?" spýtala sa ho.
,,Mama. Je proti tomu, ale hneď ako sa osamostatním, tak si ho dám," odpovedal jej. Šli teda ďalej po uličke. Zastali pred malým obchodíkom. Aurélia šla otvoriť dvere, ale Sebastian ju predbehol. ,,Nech sa páči," povedal, keď ich otvoril.
,,Ďakujem," usmiala sa naň. Vošli dnu. Hoci z vonku vyzeral obchod maličký, z vnútra bol obrovský. Steny boli bledoružovej farby. Všade boli samé poličky, skrinky, regály, v ktorých bolo plno vecí na predaj. Šaty, šperky, knihy, elixíry a všeličo iné.
,,Rýchlo niečo kúpme a vypadnime odtiaľto," pošepkal Sebastian Aurélii, keď sa naň pozerali všetky dievčatá, ktoré tam boli.
,,Sebastian, prečo sa červenáš?" zasmiala sa Lia.
,,Ty by si sa nečervenala, keby sa na teba pozeralo minimálne 30 dievčat?" odvetil jej namrzene. Lia sa len znova zasmiala. Prechádzali sa po obchode a hľadali vhodné darčeky. Asi po 15 minútach Lii padol do oka šál.
,,Toto sa mi páči. Moja mama miluje fialovú, takže sa jej bude určite páčiť," ukázala na bledofialový šál a vytiahla ho z poličky. ,,A nie je ani drahý. Stojí iba 3 galeóny."
,,Aj mne sa páči, ja vezmem mame tento zelený. Neviem, či má rada zelenú, ale myslím, že sa jej bude páčiť," povedal a zobral ho. ,,A teraz rýchlo poďme. Už tu dlhšie nevydržím," zasmial sa. Keď šli k pokladni Sebastian sa zastavil. ,,Skoro som zabudol na sestru. Čo jej mám kúpiť?"
,,Koľko má Melanie rokov?" spýtala sa ho.
,,Desať. V septembri pôjde na Rokfort.," odpovedal jej.
,,Čo tak toto?" opýtala sa ho.
,,Retiazka? Čo ja viem. Alebo dobre. Vezmem ju," hovoril Sebastian, ale Lia ho už poriadne nevnímala.
,,Ten je úžasný," rozplývala sa nad nádherným prsteňom s modro - fialovým kamienkom.
,,Páči sa ti?" pýtal sa jej akoby nič.
,,Veľmi."
,,Chcela by si ho?"
,,Už nie," povedala, keď sa pozrela na cenu.
,,Čo? 50 galeónov za kúsok plechu a nejakým šutrom?" vravel dosť nahlas. Všetky hlavy sa zasa otočili k nemu.
,,Chlapče, ak sa ti niečo nepáči tak sa odtiaľto pakuj," urazene mu vravela madam Istria.
,,Vy chcete 50 galeónov za nejaký blbý prsteň?" kričal.
,,Sebastian, ukľudni sa prosím ťa," hovorila mu Lia.
,,Neviem, ktorý idiot by dal za prsteň 50 galeónov," rozčuľoval sa, keď vyšli z obchodu.
,,Teba to nejako zobralo," smiala sa Lia. ,,Musíš sa schladiť," povedala a hodila mu za golier snehovú guľu.
,,Héj, to bol útok od chrbta. Nedovolila si sa mi ani brániť. No počkaj," hodil tašku zo šálom na zem a začal ju naháňať. Chytil ju, ale nechtiac sa potkol a obaja spadli do snehu. Mlčky si pozerali do očí. Sebastian odhrnul Lii vlasy z tváre a pohladil ju po líci. Ich pery sa k sebe približovali. Zrazu niekto zakričal: ,,Máme to!" Rýchlo sa od seba odtrhli a postavili sa.
,,To je debil!" povedal potichu Sebastian, keď zbadal človeka, ktorý kričal.
,,Hej, Sebastian, konečne sa nám to podarilo!" kričal od radosti Tyler.
,,Čo sa vám podarilo?" namrzene povedal Sebastian.
,,Poďme do Diablovho sídla a tam vám všetko povieme," navrhol Marcus. V Diablovom sídle bolo veľa študentov. Našli si malý stolík v rohu, a keď k nim prišiel Darius, mladý čašník, s ktorým si veľmi dobre rozumeli, Tyler s Marcusom objednali Ohnivú whisky.
,,Je mi to ľúto chalani, ale dnes vám ju nemôžem dať. Je tu príliš veľa ľudí," povedal Darius.
,,Tak nám prines aspoň pivo," poprosil Marcus.
,,Už nám konečne poviete, čo sa vám podarilo?" vyzvedala Aurélia.
,,Podarilo sa nám zlomiť Zonka," víťazoslávne im oznámil Tay.
,,Ako zlomiť?" nechápala.
,,Keďže je zákaz dovliecť do školy akýkoľvek výrobok od neho, a my ich samozrejme potrebujeme, vymysleli sme s Tayom takzvanú dobierku. On nám po sove pošle, čo budeme potrebovať a my mu obratom pošleme peniaze. Spočiatku nesúhlasil, ale dnes už nemohol odolať, keď sme mu ukázali objednávku," vysvetlil jej Marcus, kým Tyler popíjal pivo.
,,Aha, tak gratulujeme," povedala im. ,,A kde je Judit? Nemala tu prísť s tebou?"
,,Rozmyslela si to. Nechcelo sa jej, tak ostala s babami," hovoril jej Marcus. Ešte chvíľu sedeli a rozprávali sa. Študenti už pomaly začali odchádzať tak aj oni sa rozhodli, že pôjdu. Vonku sa stmievalo a začalo snežiť. Keď prišli pred bránu Rokfortu stál tam Filch a kontroloval, či si náhodou nepriniesli niečo od Zonka. Na Tylera a Marcusa si dal zvlášť pozor. Vyšli do klubovne a rozlúčili sa.
Lia vošla do svojej spálne. Dievčatá sedeli na posteliach a rozprávali sa.
,,Ahojte," pozdravila.
,,Ahoj, čo si oblečieš?" hneď na ňu vyhŕkla Olívia.
,,Čo si oblečiem? Na čo?" nechápavo pozrela.
,,Tu máš," Laura jej podala nejakú zlatú obálku. Lia ju otvorila a vytiahla z nej pergamen a začala čítať.

Vážená slečna Goodwillová,

dovoľujem si Vás pozvať na môj Vianočný večierok, ktorý sa bude konať budúci piatok o ôsmej večer.

P.S.: Môžete si zobrať partnera.
Teším sa na Vás
Profesor H. E. E. Slughorn
 

,,Ale nie, zasa ďalší večierok," povzdychla si.
,,Ty sa netešíš?" pýtala sa jej Judit.
,,Možno ťa Sebastian pozve," povedala Laura a usmiala sa.
,,Ach, Sebastian, láska moja, ani nevieš ako rada s tebou na ten večierok pôjdem," Olívia napodobnila Liin hlas, zaklipkala očami, nahodila zamilovaný výraz a rozrehotala sa. Lia do nej hodila vankúš.
,,Ozaj, ako bolo v Rokville?" opýtala sa Laura.
,,Celkom dobre," povedala.
,,Čo ste robili? Kde ste boli?" vyzvedala Judit.
,,Najprv sme boli u madam Istrie a tam sme kúpili darčeky. Neverili by ste, ako sa rozčúlil, keď zbadal cenovku na jednom prsteni. Tak sme sa naháňali pričom sme spadli. Takmer sme sa pobozkali a nakoniec sme boli v Diablovom sídle," vysypala zo seba.
,,Čo ste sa?" opýtali sa baby naraz a pozreli na ňu s vyvalenými očami.
,,No, takmer sme sa pobozkali, ale len takmer. Ale vyrušil nás Marcus s Tylerom," vysvetlila im.
,,Ja ho zabijem," nahnevane povedala Judit a vybehla z izby.


Sebastian ležal vo svojej posteli a nemohol zaspať. Stále premýšľal nad tým, čo sa stalo. Prečo som to spravil? Skoro som ju pobozkal! Musím sa od nej držať, čo najďalej. Ona má ma nenávidieť a ja ju tiež. Viem predsa ako sú na tom naše rodiny! myslel si v duchu.


Ráno sedeli vo Veľkej sieni a raňajkovali. Každí, kto bol pozvaní sa rozprával o Slughyho večierku.
,,Videla si už Sebastiana?" pýtala sa Laura.
,,Ešte nie," odvetila jej Lia.
,,Takže ťa ešte nepozval na večierok?"
,,Nie," povedala Lia a venovala sa svojím raňajkám. Olívia si k nim prisadla a tvárila sa nejako zvláštne.
,,Čo sa stalo Olívia?" spýtala sa Judit.
,,Práve, keď som vychádzala z klubovne Sebastian pozval jednu babu na večierok," odpovedala. Lia sa začala dusiť, lebo sa práve napila džúsu.
,,Prosím?" neverila vlastným ušiam.
,,Brown pozval na večierok jednu štvrtáčku," zopakovala.
,,Koho?" neveriacky sa opýtala Laura.
,,Linzy Wonsovú," povedala po tichu. Vedela, že ju Aurélia neznáša. Stále sa predvádzala pred chalanmi, aby si ju všimli a potom ich menila ako ponožky. Aurélia sa postavila, aby lepšie videla na ľudí v sieni. ,,Kde je?"
,,Kto?" pýtali sa baby.
,,Ešte asi bude v klubovni," povedala si skôr pre seba a hneď sa rozbehla do Chrabromilskej klubovne.
Dievčatá sa postavili a trielili za ňou.
,,O čo jej ide?" pýtala sa vystrašená Laura, keď za ňou utekali po schodišti.
,,Netuším, ale rozhodne to nebude nič dobré," povedala Olívia. Prešli cez portrét Tučnej pani a ocitli sa v klubovni.
,,Tu si," vyhŕkla zo seba Lia. ,,Pôjdeš so mnou na Slughyho večierok."
,,Jasné zlatko. Veľmi rád," potešil sa Sirius.
,,V piatok ma tu čakaj o ôsmej," povedala mu a odišla do spální. Dievčatá ostali pozerať s otvorenými ústami, tak ako aj Sebastian, Tyler, Marcus a Adam.
,,Čo to pre Merlina bolo?" opýtal sa ticho Tyler.
,,Aj ja by som to rád vedel," povedal Marcus.
,,Ideme za ňou," zavelila Laura a ťahala Judit a Olíviu so sebou. Baby opatrne otvorili dvere na ich spálni. Lia ležala na posteli a plakala. Laura si k nej prisadla a objala ju.
,,Prečo to spravil? Myslela som si, že ma má rád," vzlykala.
,,Kašli naň. Je to obyčajný chumaj," utešovala ju.
,,Inak, čo to malo znamenať? Prečo si zavolala Blacka?" pýtala sa Olívia.
,,Ja neviem...on...on jediný ma napadol," odvetila potichu.
,,Videla si ako sa Brown tváril?" zasmiala sa.
,,Keby ste sa videli vy. Akoby vás niekto obaril horúcou vodou," usmievala sa Lia.
,,Teraz si utri slzy a poďme dole. A netráp sa kvôli tomu magorovi," utešila ju Judit.
,,Ďakujem baby, ste skvelé. Som rada, že vás mám," povedala Aurélia a objala ich.


,,Lia, si nádherná," povedala Judit, keď Lia vyšla z kúpeľne. Mala na sebe bledomodré šaty, ktoré jej siahali tesne nad kolená. Vlasy mala rozpustené. Bola vážne nádherná.
,,Ďakujem, aj vy ste pekné," povedala im.
,,Mali by sme už ísť. Bude skoro osem," súrila ich Laura.
,,Jasné, ideme," vravela Judit. Zišli dole schodmi. Sirius tam stál a nervózne prešľapoval z nohy na nohu. Na Lauru tam čakal Teo Flaubert. Olívia šla s Juanom Dickensom a Judit s Marcusom.
,,Ahoj, dnes si veľmi očarujúca," zložil jej poklonu Sirius a ponúkol jej rameno.
,,Ďakujem," usmiala sa naň. Prišli do Slughyho pracovne. Bola oveľa väčšia ako zvyčajne. V strede miestnosti bol tanečný parket. Oproti dverám bolo pódium pre skupinu, ktorá tam hrala. Volala sa Dušičky. Pri stenách boli stolíky s občerstvením. V miestnosti bolo kopu ľudí. Neboli tu len súčasný členovia Sughy klubu, ale aj iní významní hostia. Lia tam zazrela nejakých ľudí od Sv. Munga, ministra mágie a pár ľudí z Ministerstva. Neverila vlastným očiam.
,,Čo tu robia moji rodičia?" neveriacky krútila hlavou.
,,Ahoj zlatíčko," prišla k nej mama a objala ju.
,,Ahoj mami, čo tu robíte?" pýtala sa ich.
,,Horace nás pozval. Dlho sme sa nevideli a niekedy sme aj my patrili do jeho klubu," povedal jej otec, keď ju objal.
,,Kto je ten mladý pán?" opýtala sa jej mama.
,,Sirius Black," povedala.
,,Teší ma," pozdravil Sirius a potriasol si rukou s jej rodičmi.
,,Ako dlho tu budete?" spýtala sa rodičov.
,,Nezdržíme sa dlho. O desiatej k nám majú prísť starý rodičia. Budú u nás tieto Vianoce," povedala jej mama.
,,Bežte sa zabávať," vravel Liin otec. Aurélia celý čas sedela. Necítila sa veľmi dobre. Nepáčilo sa jej, že jej rodičia sú tu. Stále sa pozerala na hodinky a sledovala čas. O pol desiatej sa prišli rozlúčiť a potom odišli.
,,Konečne," vzdychla si Lia a napila sa punču.
,,Lia, prosím ťa, poďme tancovať. Myslel som si, že sa tu trochu zabavíme," poprosil ju Sirius.
,,Daj mi pokoj," odbila ho, ale keď zazrela Sebastiana ako tancuje s Linzy schamtla Siriusa a ťahala ho na parket. Začali tancovať a dostali sa k Sebastianovi. Dušičky práve hrali slaďák.
,,Sirius, poď ku mne bližšie," povedala Lia a Sirius celý natešený poslúchol. Sebastian sa na nich škaredo pozrel a pritiahol si Linzy k sebe. Lia sa zamračila a oprela si hlavu o Siriusovo rameno. Hoci bol prvák bol vyšší ako ona. Siriusovi žiarili oči.
,,Linzy, máš nádherné oči," povedal Sebastian tak, aby to Aurélia počula. Linzy sa len zachichotala. Lia objala Siriusa okolo krku a šepkala mu niečo do ucha. Sirius sa na ňu pozrel a chytil ju za zadok. Sebastian bol nervózny. Také niečo nečakal. Nepáčilo sa mu to. Pohladkal Linzy po tvári. Lia sa trochu odtiahla od Siriusa a pozrela sa na nich. Stalo sa to, čo nečakala. Sirius ju pobozkal. Nevedala, čo má robiť. Bola v šoku. Zrazu sa spamätala a odtrhla sa od neho.
V tom sa ozvalo hlasné ,,PLESK!" ,,Čo si to spravil?" kričal na Siriusa Sebastian.
,,Pobozkal som ju," odvetil mu Sirius a tváril sa ako majster sveta. Všetci sa na nich pozerali. Slughorn sa práve napchával ananásom a zabehlo mu. Chalani po sebe začali kričať. Lia tam len stála a mala chuť plakať.
,,Stačí," zakričala. ,,Neznášam vás! Oboch!" povedala a utiekla.

10. kapitola

Prázdniny



,,Pobozkal som ju," odvetil mu Sirius a tváril sa ako majster sveta. Všetci sa na nich pozerali. Slughorn sa práve napchával ananásom a zabehlo mu. Chalani po sebe začali kričať. Lia tam len stála a mala chuť plakať.
,,Stačí," zakričala. ,,Neznášam vás! Oboch!" povedala a utiekla.

Aurélia vybehla do svojej spálne, zabuchla za sebou dvere a hodila sa na posteľ. Mala chuť plakať, no nemohla. Premýšľala, prečo sú chalani takí tupci. Sebastiana vôbec nemohla pochopiť. Jeden deň je k nej milý, rozprávajú sa spolu a dokonca sa skoro aj pobozkali. A vzápätí pozve na večierok inú babu. Vyčítala si, že na ten sprostý večierok zavolala Siriusa. ON ju nemal pobozkať. V tej chvíli ho znenávidela ešte viac. Potom si spomenula ako hneď zareagoval Sebastian. Čo k nej vlastne cíti? Prečo vrazil tomu tupcovi Siriusovi? Bola zmätená ešte viac ako predtým. Nakoniec bola z toho premýšľania tak unavená, až zaspala.
Ráno ju zobudila Judit. ,,Vstávaj spachtoš."
,,Nechajte ma spať," zašomrala Lia a otočila sa na bok.
,,O dve hodiny odchádzame a ešte nie si zbalená," súrila ju.
,,Čo? Prečo ste ma nezobudili skôr?" vyskočila z postele.
,,My sme ťa budili, ale ty si nechcela vstávať," vravela Olívia. Lia sa rýchlo vybrala do kúpeľne umyť sa.
,,Laura, prosím ťa, pomôž sa mi zbaliť," zakričala z kúpeľne.
,,Jasné, kde máš kufor?" spýtala sa.
,,Pod posteľou," odvetila a už vybehla z kúpeľne. ,,Zoberiem si len pár vecí."
,,Tomuto vravíš pár vecí?" vyjavene sa opýtala Olívia, keď sa pozrela na kufor, ktorý sa ledva zavrel.
,,Keby som si nebrala knihy, tak je skoro prázdny," odvetila. ,,Som hladná ako vlk. Poďme na raňajky."
,,My sme už boli. Teraz sme sa chceli pobaliť," ospravedlňujúco povedala Judit.
,,Ok, pôjdem sama," vravela Lia, keď vychádzala zo spálne. Cestou do Veľkej siene sa nič zaujímavé nedialo. Zloducha zamestnávalo rozbíjanie gulí, ktoré boli na stromčekoch. Duchovia sa prechádzali po hrade a spievali koledy. Čarodejníci na obrazoch sa rozprávali a veselo sa smiali. Lia vkročila do Siene a sadla si hneď na kraj stola. Zbadala ako sa niektoré slizolinčanky na nej skvelo zabávajú. Prišlo jej to ľúto. Do misky si nasypala čokoládové guličky a naliala mlieko. Boli veľmi hladná, no nejako jej nechutilo, tak sa v tom len prehrabovala. Pozrela sa k profesorskému stolu. Profesorka Gamblerová sa chichotala, keď do nej niečo profesor Dozen hučal. Dumbledore sa náruživo rozprával s McGonagallovou. Slughy, Badly a madam Pomfreyová sa na niečom zabávali. Liu napadlo, že všetci sú šťastní, len ona sa trápi. Pozrela sa na dvere. Práve do Siene vošiel Sebastian. Rýchlo sa pozrela iným smerom, no zrak je padol na Blacka. Pustila lyžicu a hlavu si dala do dlaní. ,,Prečo ja?" šepla ticho.
,,Nič si z toho nerob. Všetci chlapi sú svine, no my ženy sme dostatočne hlúpe na to, aby sme im vždy naleteli," povedalo malé červenovlasé dievča.
,,Hm, vďaka," povedala Lia.
,,Blacka si nevšímaj. Je to obyčajný tupec ako aj Potter. Nevedia, čo so sebou," usmievalo sa to dievča.
,,Máš pravdu. Ty si tiež z Chrabromilu, že?" opýtala sa Lia. ,,Ja som Aurélia Goodwillová," povedala a podala jej ruku.
,,Áno som. Volám sa Lilly Evansová, teší ma," potriasla jej rukou. Chvíľu sa tam ešte rozprávali, keď pribehla Judit. ,,Lia, priniesli sme ti kufor. Už ideme."
Lia sa postavila a pozrela na Lilly. ,,Ty nikam nejdeš?" opýtala sa jej.
,,Nie, ostávam tu. Prajem ti príjemné Vianoce," usmievala sa na ňu.
,,Ďakujem, aj tebe," povedala a obliekla si svoj kabát, ktorý jej priniesla Laura. Keď prišli pred hlavnú bránu Lia sa otočila k Laure a objala ju.
,,Vážne nechceš ísť k nám?" opýtala sa s nádejou v hlase.
,,Nie, ostanem tu. Ale ďakujem," odvetila Laura.
,,Škoda. Mama by sa potešila. Ale poď, veď sa tu budeš nudiť," pozrela sa na ňu.
,,Tak to sa rozhodne nebudem. Rogue tu ostáva tiež."
,,V tom prípade ti prajem príjemnú zábavu," povedala.

Cesta vlakom jej ubehla rýchlo. Mala službu a potom si sadla do kupé k Olívii, Judit, ktorá sa práve vrátila od Marcusa a ešte jednej piatačke Kathrin Tasteyovej. Chvíľu sa ešte rozprávali a potom vlak zastavil na stanici King´s Cross. Zobrali si svoje veci a tlačili sa von z vlaku. Rodičia a aj jej starý rodičia tam už čakali.
,,Aurélia," podišiel k nej jej starý otec a objal ju. ,,Som rád, že ťa vidím."
,,Ahoj dedo, aj ja som rada, že ťa vidím," usmiala sa. ,,Babi, ako sa máš?" povedala, keď ju jej babka objala. ,,Ahojte," pozdravila, keď sa pozrela na rodičov.
,,Ahoj zlatko, kde je Dennis?" opýtala sa jej mama.
,,Asi sa lúči so Serenou," odvetila a obzrela sa, aby našla svoje kamarátky. ,,Idem sa rozlúčiť." Predierala sa medzi svojimi spolužiakmi a ich rodičmi, keď zazrela Judit, ako sa lúči s Marcusom.
,,Prepáčte, že vás vyrušujem, ale prišla som sa s vami rozlúčiť."
,,Budeš mi chýbať," povedala jej Judit.
,,Aj ty mne. Možno sa zastavím," vravela Lia. ,,Marcus, prajem ti šťastné a veselé."
,,Ďakujem, aj tebe. A skús Sebovi prepáčiť. On to tak nemyslel," poprosil ju Marcus.
,,A prečo by som mala? Prestaň Marcus. Už o ňom nechcem nič počuť," hovorila, keď videla, že Marcus jej chce skočiť do reči. ,,Ešte idem za Olíviou. Majte sa," otočila sa a odišla. Prečo jej ho musel pripomenúť? Už bola celkom pokojná a teraz ... teraz je zasa nervózna.
,,Lia, však sa môžem zastaviť?" opýtala sa Olívia.
,,Samozrejme. Budem rada," hovorila, keď sa jej Olívia hodila okolo krku. ,,Lia, už ideme. Pohni si," kričal na ňu Dennis.
,,Tak sa zatiaľ maj Olívia, teším na tvoju návštevu."
Lia pribehla k svojej rodine. Všetci stáli nastúpení pred prechodom do ,,normálneho" sveta.
,,Oci, ako pôjdeme domov? Také veľké auto nemáme," spýtal sa Dennis.
,,Dobrá pripomienka synak. Starkí sa premiestnia rovno k nám domov a my pôjdeme autom," povedal Edmund. Zrazu sa ocitli na druhej strane bariéry. Kráčali k autu a naložili doň svoje kufre, nasadli a šli domov.
,,Ako sa skončil ten večierok deti?" opýtala sa ich Anabela.
,,Hm...celkom v pohode," povedala ticho Lia. Dennis sa zasmial.
,,Prečo sa smeješ?" spýtala sa Anabela.
,,Len tak ma napadlo, aby si sa jej spýtala ako sa má mladý Black," odvetil jej Dennis so smiechom.
,,Sklapni," škaredo sa naň pozrela Lia.
,,Čo sa stalo zlatko?" vyzvedal Edmund.
,,Nič. Nechajte ma na pokoji," vravela nahnevane. ,,A nevolajte ma zlatko!"
,,Dennis, čo sa stalo? Okamžite nám to povedz," naliehala naň Anabela.
,,No naša mladá dáma tancovala s Blackom a ten ju začal bozkávať a podotýkam, že sa nebránila."
,,Dennis, buď ticho!" zvrieskla Lia. Ich otec práve zastavil pred garážou a Lia hneď vyskočila z auta a utiekla do svojej izby. Ostala tam až do večere. Keby nebola tak strašne hladná, tak by ani nezišla dole.
V kuchyni jej mama naberala polievku do misy a odniesla ju do jedálne na stôl. Lia si sadla. A ako tušila, prvá otázka jej starých rodičov bude smerovať k Blackovi.
,,Aurélia, počuli sme, že chodíš s mladým pánom Blackom. Je to pravda? Ani si nevieš predstaviť, ako sme neskutočne radi, že ste sa dali dokopy. Sirius je z veľmi urodzenej rodiny, tak ako aj ty," hovorila jej stará mama, kým ju Lia neprerušila v jej monológu.
,,Nie babka, nechodíme spolu. Neviem kto ti povedal takú kravinu," keď to povedala, jej starý otec zhíkol.
,,Aurélia, ako sa to rozprávaš so svojou starou mamou?" opýtal sa jej vydesene.
,,Tak ako ma to naučili," odsekla a vstala od stola.
,,Lia, okamžite sa poď ospravedlniť a dojedz večeru!" prikázal jej otec.
,,Už ma prešla chuť," zamumlala si popod nos a vrátila sa opäť do svojej izby.

,,Prečo mám také tušenie, že tieto Vianoce budú stáť za veľký prd?" pýtala sa svojej sovy Siery, ktorá ticho sedela v klietke. Sadla si do kresla pri okne a premýšľala ako veľmi rada by bola teraz s Laurou v Rokforte. Prečo mala pocit, že všetci z jej rodiny jej lezú parádne na nervy? Ako tak premýšľala, zaspala v kresle. Ráno sa zobudila na to, že ju všetko neskutočne bolí. Postavila sa a ponaťahovala. Potom podišla k Siere a vypustila ju z klietky. Tá sa hneď vybrala na lov. Lia sa šla umyť a prezliecť. Zišla do obývačky a rozhliadla sa. Nikto tam nebol. Všetci ešte spia? Pomyslela si. Prešla do kuchyne a spravila si raňajky. Sedela za stolom a pokojne jedla. Do kuchyne vošla jej mama.
,,Dobré ráno, zlatko," pozdravila jej.
,,Dobré," ledva odzdravila.
,,Lia, môžem vedieť, čo sa s tebou deje?" opýtala sa jej mama.
,,Čo by so mnou bolo? Nič sa nedeje."
,,Zlatko, pozri, poznám ťa a vidím, že nie si v poriadku. Niečo ťa trápi a ja chcem vedieť, čo to je," naliehala na ňu.
,,Vieš, čo ma trápi? To, že sa mi všetci ustavične miešajú do života!"
,,Ale zlatíčko, nikto sa ti predsa nemieša do života," povedala jej Anabela a chytila ju za ruku.
,,Jasné, vôbec nikto. A čo to malo znamenať včera? Dennis, ty, otec, starkí. Nejako vás všetkých veľmi zaujímalo, čo sa stalo s Blackom. A nevolaj ma zlatko!" odvetila jej Lia nahnevane.
,,Ale veď to nič nebolo. Musíme predsa vedieť, s kým sa stýkaš...." nedokončila.
,,Aj keby som sa stretávala s Brownom! Nemiešajte sa mi do môjho súkromia! Predsa som len mala ostať v Rokforte ako som chcela," vstala od stola a odišla.
,,Aurélia!" kričala za ňou mama, no márne. Lia už bola znova vo svojej izbe.


Ako predpokladala, tak tieto Vianoce boli úplne na nič. S nikým sa nerozprávala, všetci jej liezli na nervy. Už sa nemohla dočkať, kedy sa vráti na Rokfrot. Opakovala si, že tu musí vydržať už len týždeň. Tam sa cítila ako doma. Premýšľala, čo asi môže robiť Olívia. Judit bola určite s Marcusom. Keď si spomenula na Sebastiana, tak ju zabolelo srdce. Mala ho strašne rada, ľúbila ho. Lenže on bol divný. Jeden deň sa k nej správal úplne normálne, miestami mala dokonca pocit, že ju tiež ľúbi a na druhý deň je k nej chladný, odmeraný a balí iné baby. Aby rýchlo prestala rozmýšľať nad Sebastianom, tak si pomyslela na Lauru. Chuderka bola sama v Rokforte. Vlastne nebola sama, ostal tam aj Tyler Rogue. Teraz ju ľutovala ešte viac. No nemusela.


,,Zasa čítaš?" otrávene sa spýtal Tyler.
,,No a? Vadí ti to?" odpovedala mu otázkou.
,,Myslel som si, že sa nejako zabavíme. Ale ty tie knihy z rúk nepustíš," pozrel sa na ňu a hodil sa do kresla oproti.
,,Prečo si vlastne nešiel domov na Vianoce?"
,,A na čo? Zase sa tam zbehne celá rodina a to nemám rád. Tie blbé reči a tak. Neznášam to."
,,Hmm...no, ale teraz si tu sám," povedala mu.
,,Nie som sám, mám tu predsa teba," žmurkol.
,,Ale nemáš s kým vystrájať a robiť bordel," pripomenula mu, že už celý týždeň nič nevyviedol.
,,A nepomôžeš mi s tým?" potmehútsky sa usmial.
,,Ja? Zbláznil si sa?" vyjavene sa ňan pozrela.
,,Myslel som, že by sme niečo mohli spraviť Filchovi. Chudák, už dlho nebol nahnevaný."
,,No, ty si choď robiť, čo chceš, ale mňa z toho vynechaj," povedala mu a čítala si ďalej.
,,Laura, no tak, poďme. Prosím," prosíkal ju na kolenách.
,,Nie, nechcem mať problémy."
,,Tak sa poďme aspoň prejsť, lebo sa tu unudím na smrť," navrhol jej.
,,Myslím, že to by sme mohli," povedala, keď sa pozrela von oknom. ,,Idem si po kabát."
,,Ideme do Rokvillu?" opýtal sa jej Tyler, keď zišla do klubovne.
,,Do Rokvillu? Hmm...môžeme tam zájsť," súhlasila. Keď vyšli z pivnice z Medových labiek, Tyler si chcel ísť sadnúť do Diablovho sídla, ale Laura to hneď zamietla a pripomenula mu, že sa chcel ísť poprechádzať. Keď tak kráčali po Rokville zašli do jednej uličky a smerovali k Škriekajúcej búde.
,,Vieš, že je to vraj najmátožnejšie obydlie v celej Veľkej Británii?" opýtal sa jej.
,,Hej, počula som o tom. Vraj tam straší. Nechceš sa tam ísť pozrieť?" navrhla mu.
,,Som síce dosť odvážny, ale až tak nie," pozrel na ňu so strachom v očiach. Zasmiala sa. ,,Vieš, že si nádherná, keď sa smeješ?" povedal jej a pristúpil k nej bližšie.
,,Ja...no...ďakujem," začervenala sa.
,,Myslím to smrteľne vážne. A teraz, keď sa červenáš si ešte krajšia," pritlačil ju k stromu a chytil ju za ruku.
,,Tyler, asi by sme sa mali vrátiť do hradu," povedala nervózne.
,,Myslím, že nie. Ešte je čas," naklonil sa k nej a pobozkal ju. Jednou rukou sa držali a druhou ju hladil po vlasoch. Laura bola v šoku.
,,Tyler, prosím ťa prestaň," poprosila ho, keď sa od neho odtrhla. ,,Nechcem byť ďalšia v tvojom poradovníku."
,,Nebudeš ďalšia. Budeš posledná," šepkal jej to do ucha a dal jej pusu na líce. ,,Veľmi sa mi páčiš a mám ťa rád."
,,Ale Tyler...." Prerušil ju. Priložil jej prst na ústa a znova ju pobozkal.


Lia sa ráno zobudila na to, že ju budí ťukanie na okno. Zdvihla hlavu a zbadala Sieru. Rýchlo sa ponáhľala otvoriť jej.
,,Siera, čo si mi priniesla?" pýtala sa jej. Sova jej len otrčila nožičku a Lia si zobrala list. ,,Ty si bola u Olívie?" Lia si začala čítať list. Vlastne to bola skôr esej. Olívia vždy písala strašne dlhé listy. Cez Vianoce boli v Írsku pri jej starých rodičoch a len včera sa vrátili. Olívia sa jej opýtala, či môže prísť k nej, aspoň na jeden deň. Aurélia si zobrala pergamen a brko a odpísala jej, že ju veľmi rada uvidí a že by sa kľudne mohla zastaviť aj hneď zajtra. Nenechala Sieru ani vydýchnuť a hneď ju posielala s listom pre Olíviu, čo sa Siere nepáčilo a naznačila to tým, že ju ďobla do prsta. Lia jej sľúbila, že keď sa vráti, tak celý týždeň nebude posielať žiadne listy.


Olívia vážne prišla hneď na druhý deň. Len, čo vkročila do domu hodila sa Lii okolo krku. Potom šla pozdraviť pani a pánovi Goodwillovcom a hneď na to bežali do Liinej izby a Olívia spustila.
,,Predstav si, že až teraz som si všimla, akých majú v Írsku nádherných chlapcov. Stretla som tam jedného obzvlášť nádherného. Volal sa Curtis a bol úžasný," Olívia jej rozprávala, čo všetko s ním zažila, kde všade boli a čo robili. Bol to asi pol hodinový monológ. Liu už začínala bolieť hlava z toľkého rozprávania. Mala Olíviu veľmi rada, no niekedy jej pripadala ako neskutočne prelietavá osoba. Stále básnila o iných chlapcoch. Olívia bola nútená skončiť rozprávanie, keď na okno zaťukala nejaká čierna sova. Otvorila okno a sova jej otrčila nožičku s listom. Keď jej ho Lia odviazala, sova rýchlo odletela. Aurélia si čítala list stále dookola. Nemohla uveriť tomu, čo sa tam písalo. Potom ho prečítala Olívii.

,,Ahoj Aurélia,

prepáč, že ťa vyrušujem počas prázdnin, ale musíme si niečo vyjasniť. Prosím ťa, mohli by sme sa stretnúť a porozprávať sa? Keby si súhlasila, tak mne by to vyhovovalo 31. decembra o jedenástej večer, na cintoríne Neviniatok v Stradforde.
Daj mi prosím ťa čím skôr vedieť.

Prajem ti príjemný zvyšok prázdnin
Sebastian Brown"



,,On sa zbláznil? Čo si s tebou potrebuje vyjasniť?" pýtala sa jej Olívia.
,,Tak to ani len netuším," odvetila jej Lia netušiac, kam tým Sebastian mieri.
,,A pôjdeš tam?"
,,Si normálna? Čo by som tam robila?"
,,Lia, ale ty tam musíš ísť! Čo keď ti chce konečne povedať, že ťa miluje a budete spolu? Veď to si vždy chcela, nie? Tak si teraz moja milá pekne krásne zober pergamen a brko a píš. Budem ti diktovať.
Milý Sebastian,....No píš a nepozeraj na mňa," súrila ju Olívia, keď zbadala, že Lia na ňu divne zazerá.
Lia chytila brko a pergamen a začala písať.
,,Takže ešte raz. Milý Sebastian, veľmi rada sa s tebou stretnem. Zaujímalo by ma, čo si so mnou potrebuješ vyjasniť. Tvoj návrh prijímam. Stretneme sa teda na cintoríne v dohodnutý deň a čas. Podpíš sa a hotovo," diktovala jej Olívia.
,,Tak toto mu rozhodne nenapíšem!" odvetila vzdorovito.
,,A čo mu chceš napísať?" vyzvedala.
,,Niečo vymyslím, ale toto to rozhodne nebude," Lia zobrala ďalší kus pergamenu a niečo naň rýchlo napísala. Dala ho prečítať Olívia a tá to odsúhlasila. Dala list do obálky a šla po Sieru do klietky.
,,Viem, že som ti sľúbila, že nebudem posielať žiadny list, ale toto je súrne. Prepáč mi to," hovorila, keď priviazovala Siere list na nôžku. Siera nespokojne zahúkala a odletela. Baby sa celý zvyšok dňa rozprávali a premýšľali, čo tak asi môže Sebastian chcieť. Keď nadišiel čas Olíviinho odchodu tak sa rozlúčili a zaželali si ešte krásneho Silvestra a potom Olívia odišla.


A je to tu, pomyslela si Lia, keď sa ráno zobudila....Silvester. Dnes sa má stretnúť so Sebastianom. Celý deň bola nervózna a nesústredená. Bála sa večera. Nevedela, čo má od toho čakať. Možno to bude dobré a možno to bude katastrofálne. A čo bude robiť potom? Deň sa neuveriteľne vliekol. O desiatej už bola prichystaná, ale ešte nevedela ako sa dostane do Stradfordu. Rozmýšľala, že by niečo začarovala na prenášadlo, ale napokon si to rozmyslela. Zišla do kuchyne.
,,Tak vážení, ja idem," povedala im a otočila sa, že odíde.
,,Počkať slečna, kam to idete?" opýtal sa Edmund.
,,Ja som vám to nevravela? S babami ideme do Šikmej uličky. Zatvor si myseľ, no tak...zatvor si myseľ, nech ti tam otec nepozerá," nechcela im klamať, ale musela.
,,Určite?" pozrel na ňu prísne.
,,Jasné oci, ja by som vám neklamala. Nie, a čo teraz robím? Klamem."
,,No tak dobre, verím ti. Ale nech si najneskôr do tretej doma," povedal jej.
,,Budem, nič sa neboj ocko. Možno dôjdem aj skôr. Uf, to je už toľko? Ja musím padať, majte sa," rozlúčila sa s nimi. Vybehla vonku, kráčala po chodníku a keď zašla za roh vystrčila pravú ruku aj s prútikom. Hneď sa pri nej zjavil veľký červený autobus.
,,Dobrý večer, volám sa Roth Shunpike a som sprievodca Rytierskeho autobusu. Kam to bude slečna?" opýtal sa jej.
,,Potrebujem sa dostať do Stradfordu," povedala mu.
,,Do Stradfordu? Slečna, čo tam chcete robiť? Veď je to tam samí mukel," vyjavene na ňu zazeral.
,,To je moja vec, potrebujem sa tam rýchlo dostať."
,,Ok slečna, bude to 17 knutov."
,,Nech sa páči," podala mu peniaze a nastúpila. Cesta bola príšerná. Stále to s nimi hádzalo hore dole. Bolo jej neskutočne zle. Nakoniec bola rada, že vystúpila. Bolo niečo pred jedenástou a ona kráčala k cintorínu. Pri bráne stál jeden človek. Vedela, že čaká na ňu.
,,Ahoj Sebastian," pozdravila mu.
,,Ahoj Aurélia. Ďakujem, že si prišla," povedal jej.
,,Bol si zrejme zvyknutý vždy dosiahnuť svoje."
,,Áno, kým si neprišla ty."
,,Tak, čo chceš?" opýtala sa ho odmerane.
,,Chcem sa porozprávať," odvetil jej.
,,A o čom?"
,,O nás dvoch."
,,O nás?" nechápala.
,,Áno, o nás dvoch. Pozri Lia, ja viem, že ma ľúbiš, ale pochop, že my dvaja nikdy nebudeme môcť byť spolu," povedal jej s ľútosťou v hlase.
,,Sebastian, neviem kto ti povedal takú blbosť, že ťa ľúbim. To nie je pravda," vravela mu a snažila sa potlačiť slzy, ktoré sa jej nezadržateľne tisli do očí.
,,Cítim to. A chcel som sa ti ešte ospravedlniť za všetko zlé, čo som ti spôsobil. Prepáč."
,,Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať," povedala a sklonila hlavu.
,,Lia, pozri sa na mňa," hovoril a zdvihol jej hlavu. Po líci jej stekala slza. ,,Ja ťa mám tiež strašne rád, ale nemôžme byť spolu. Naše rodiny sa nenávidia. Vieš si predstaviť, aké by sme to mali ťažké? Veď si zober Dennisa, keď nás spolu vidí, tak ide vyskočiť z kože," vravel jej.
,,Ja viem," povedala potichu.
,,Ale môžeme byť kamaráti. Najlepší kamaráti."
,,Hmm...."
,,Lia no tak, neber to tak tragicky. Uvidíš príde niekto lepší, do koho sa zamiluješ."
,,Kto? Black?" zasmiala sa.
,,Napríklad aj Sirius," a zasmial sa aj on. ,,No vidíš, neplač. Smiech ti pristane viac," povedal jej a utrel jej slzu, ktorá jej stekala po líci. ,,Pozri, čo pre teba mám," vravel jej a vytiahol si spoza chrbta ružu.
,,Ďakujem, je nádherná."
,,Takže sme kamoši?" opýtal sa a ona prikývla. Vtedy odbila polnoc. Z každej strany sa ozývali výbuchy, všade boli samé ohňostroje.
,,Prajem ti Šťastný Nový rok," usmial sa Sebastian.
,,Aj ja tebe."
,,Asi by sme sa mali pobozkať. Patrí sa to na Nový rok," navrhol Sebastian a ani nečakal na odpoveď a dal jej jemný bozk na pery. Nečakala to.
,,Seb? Prečo sme sa museli stretnúť práve tu? Je to také morbídne," opýtala sa ho, keď sa rozhliadla okolo.
,,No, tu by nás nikto nehľadal a páči sa mi tu. Keď som bol malý, často som tu trávil čas," vysvetlil jej to.
,,Ty odtiaľ pochádzaš?" spýtala sa.
,,No, áno, môj otec sa tu narodil a aj ja som sa tu narodil. Ale keď som mal deväť, presťahovali sme sa do Londýna," hovoril jej.
,,Aj moja mama sa tu narodila a dokonca tu aj donedávna bývali moji starkí, ale presťahovali sa do Oxfordu," povedala mu.
,,Možno už vtedy začala nenávisť našich rodín. Dúfam, že to čoskoro skončí," hovoril Sebastian.
,,Tak v to dúfam aj ja. Seb? Nepôjdeme do Šikmej uličky? Povedala som našim, že tam idem a nechcem im klamať," navrhla mu Lia.
,,Jasné, môžeme."
,,Ale ako sa tam dostaneme? Rytierskym autobusom už nechcem v živote cestovať," povedala Lia a pri spomienke na autobus sa striasla.
,,Premiestnime sa tam. Pred dvoma dňami som spravil skúšky, stačí keď ma chytíš za ruku," vysvetlil jej. Lia sa ho pevne chytila a zrazu pocítila ako ňou trhlo. Otvorila oči a boli v Šikmej uličke.

11. kapitola

Všetko je inak



Aurélia sedela v kupé Rokfortského expresu spolu so svojimi priateľkami, ale vôbec nevnímala ich čulú konverzáciu. Bola zabratá do vlastných myšlienok. Rozmýšľala nad tým, čo sa počas posledných dní stalo a prečo sa to vlastne stalo. Pohádala sa s rodičmi, so starými rodičmi, s bratom a nakoniec to stretnutie so Sebastianom ju úplne dorazilo. Keď ju požiadal o stretnutie, myslela si, že jej konečne povie, že ju tiež miluje. No nestalo sa tak. Namiesto toho jej povedal, že ich vzťah by nemal zmysel. Dookola si kládla otázku, prečo sa ich rodiny tak nenávidia. A vôbec, bolo by to inak, keby sa ich rodiny vôbec nepoznali? Cítil by k nej Sebastian niečo? Tieto otázky jej vírili hlavou a ona sa ich snažila odohnať, no vôbec sa jej to nedarilo. Neprítomne hľadela von oknom a sledovala krajinu mihajúcu sa za oknom vlaku.
,,Lia. Hej, dievča, si tu?" opýtala sa Judit.
,,Hmmm....prosím?" odvetila otázkou.
,,Aurélia, celú cestu si nejaká divná. Nepovedala si ani pol slova. Je všetko v poriadku?" vyzvedala Judit.
,,Jasné, všetko je OK. Len som trochu unavená," odvetila, ale nebola to veľmi presvedčivá odpoveď.
,,Lia, ako bolo vlastne na tom rande so Sebastianom?" zapojila sa do rozhovoru Olívia.
,,Čo? Ty si mala rande so Sebom? Prečo o ničom neviem?" nahnevane sa spýtala Judit.
,,Ale, Judy, nebolo to rande. Iba sme sa stretli a rozprávali," vysvetlila jej to Lia.
,,No? A čo bolo?" nedala pokoj Olívia.
,,Nič."
,,Nič? O čom ste sa rozprávali?"
,,O tom, že náš vzťah by nemal žiadny zmysel. Stačí?" povedala stroho, znova sa otočila k oknu a pretrela si oči, aby si dievčatá nevšimli, že jej po líci steká slza.
,,Ahojte kočky," do kupé práve prišiel Marcus a dal Judit pusu na líce.
,,Ahoj Marcus. Ako si sa mal cez prázdniny?" spýtala sa ho Olívia.
,,Super, veď sme boli takmer celý čas spolu, však zlatko?" usmial sa.
,,Áno, ale posledné dni si mi liezol totálne na nervy," zazubila sa Judit.
,,Aj ja ťa ľúbim miláčik," povedal a znova ju pobozkal. ,,Asi by sme sa mali ísť obliecť, čoskoro budeme v Rokforte," dodal a odišiel.


Skupinka študentov kráčala po školskom pozemku smerom k vchodu do Rokfortu. Niektorí boli šťastní, že sú späť a niektorí sklamaní z toho, že sa prázdniny skončili. Keď vošli do hradu zbadali, že hneď pri dverách stojí školník Filch a kontroloval, či si niekto niečo neprepašoval. Keď zbadal Marcusa na všetkých sa vykašľal a kráčal rovno k nemu.
,,Choďte do klubovne. Ja si to tu rýchlo vybavím a prídem za vami," povedal Marcus a žmurkol na nich. Lia nečakala na nikoho a hneď sa ponáhľala do klubovne. Nechcela byť v Sebastianovej prítomnosti. Cítila sa trápne. Kráčala hore schodmi, keď sa jej niekto prihovoril.
,,Lia?"
,,Bože, zase ty? Nedáš si pokoj?" ani sa nemusela otočiť a hneď vedela o koho ide.
,,Prepáč, len som chcel vedieť, aké si mala prázdniny?" opýtal sa.
,,Zlé. Sirius, daj mi prosím ťa pokoj," povedala a ponáhľala sa ďalej. Vošla do klubovne. Bola tam už kopa študentov. Nikde nemohla nájsť Lauru, tak si myslela, že bude v spálni. Vybehla hore schodmi, otvorila dvere, no Laura tam nebola. Lia sa hodila na posteľ a rozmýšľala, prečo sa sem vlastne tak chcela vrátiť. Dvere na spálni sa otvorili. Dnu vošla Judit s Olíviou a za nimi hneď pribehla Laura.
,,Konečne ste tu baby. Ani si neviete predstaviť ako ste mi chýbali," vravela im a všetky ich objala.
,,Aj ty si chýbala mne," povedala Lia a bola šťastná, že opäť vidí svoju najlepšiu priateľku.
,,Musím vám niečo povedať," usmievala sa Laura a žiarila šťastím.
,,Čo sa stalo?" vyzvedala Olívia. Ona bola večne zvedavá, všetky klebety vedela ako prvá.
,,Mám frajera," povedala.
,,Vážne? To je super, blahoželáme. A kto to je?" pýtala sa so zvedavosťou Lia.
,,Ehm...poznáte ho veľmi dobre."
,,No tak Laura, nenaťahuj nás," nútila ju to prezradiť Judit.
,,Ok, tak chodím s Tylerom."
,,Čo?" všetky tri sa na seba neveriaco pozreli.
,,Myslíš tým Tylera Rogua?" opýtala sa Judit.
,,Prečo si mi to nenapísala?" hnevala sa Lia.
,,Od kedy ste spolu?" vyzvedala Olívia.
,,Hej, myslím tým Tylera Rogua. Prepáč Lia, ale chcela som vám to povedať všetkým naraz," povedala Laura.
,,Ale...nechápem...ako...ako to, že s ním chodíš? Veď si ho nemohla ani vystáť," vravela Aurélia.
,,Noooo...zo šiesteho ročníka sme tu boli len my dvaja. A proste...nejako sme sa zblížili," Laura im povedala všetko, čo sa medzi nimi stalo. Rozprávala dlho do noci a baby sa jej pýtali na každý detail.


Ráno bolo kruté. Na skoré ranné vstávanie si cez prázdniny odvykli, ale museli sa premôcť.
,,Neznášam školu," povzdychla si Olívia a prehodila sa na druhú stranu.
,,Neznášam, keď musím ráno skoro vstávať," povedala Judit a hlavu si zaborila do vankúša.
,,Keby som bola ja ministrom školstva, tak by som školu posunula aspoň na jedenástu," zamrmlala si Laura a ťahala sa do kúpeľne pomaly ako Farebnoulitný slimoš.
,,Neviem, prečo som sa tu vlastne chcela vrátiť," zazívala Lia. Asi pol hodiny im trvalo, kým sa umyli, obliekli a pripravili si veci do školy. Potom sa vybrali na raňajky so Veľkej siene.
,,Myslím, že dnes sa nikomu nechcelo vstávať," povedala Olívia a rozhliadla sa po sieni. Zopár študentov ešte spalo na stoloch, iní zase ledva prežúvali a niektorí len neprítomne sedeli a hľadeli do neznáma. Práve do siene vstúpila smejúca sa štvorica. (Sebastian, Marcus, Tyler a Adam, poznámka autora.:-)) Lia do seba rýchlo hodila hrianku, vypila pohár kávy a vstala od stola.
,,Kam sa ponáhľaš Lia?" spýtala sa Laura.
,,Zabudla som si ešte niečo vybaviť. Prídem hneď na hodinu," povedala a hneď sa ponáhľala preč.
,,Čo s tou babou je?" nechápavo krútila hlavou Judit.
,,Myslím, že viem," povedala Olívia a pozrela sa na Sebastiana.
,,Čo sa stalo?" pýtala sa Laura.
,,Seb jej napísal list, že sa s ňou chce stretnúť. Tak sa stretli a povedal jej, že by ich vzťah nemal zmysel. To je všetko, čo viem. A teraz sa mu podľa mňa vyhýba," povedala svoju teóriu Olívia. Chalani si k nim prisadli a Laura hneď začala vyzvedať od Sebasitana.
,,Seb? Čo si spravil Lii?"
,,Čo by som mal? Nič som jej nespravil. Prečo sa pýtaš?" odpovedal otázkou.
,,Len tak, lebo sa teraz správa dosť divne," poznamenala.
,,Všimol som si, že sa ti nejako vyhýba," začal Adam.
,,Rozprávali ste sa spolu vôbec?" spýtal sa Marcus.
,,Od Silvestra sme sa spolu ešte nebavili. A ani som nejako nemal čas. Bol som zaneprázdnený," šibalsky sa usmial a pozrel sa na Marcusa.
,,Ak to praskne tak ma Judit určite zabije, že som jej to nepovedal. Kedy im to už mieniš konečne povedať?" spýtal sa potichu Marcus Sebastiana.
,,Tak skoro nie, ak by sa to dozvedela Lia, tak by ju to asi zabilo," odvetil mu.
,,Čo si to tam šepkáte?" ozval sa Tyler.
,,Nemôžeme pochopiť, ako taká kočka môže chodiť s takým škaredým chalanom ako si ty," zasmial sa Marcus.
,,A ja zase nemôžem pochopiť, ako tak inteligentná baba môže chodiť s takým debilom," podpichol Tyler.
,,Vieš braček, protiklady sa priťahujú," povedal Marcus a všetci sa zasmiali.


,,Pekný deň vám prajem," Badly vstúpil do miestnosti veľmi dobre naladený. ,,Tak, aké ste mali prázdniny? A čože ste takí zaspatí? Nevyspali ste sa dobre?" pýtal sa, no nikto ho nepočúval. Badly Defend, profesor OPMČ, bol známy tým, že veľmi rád rozprával a keď mu niekto neodpovedal, tak si odpovedal jednoducho sám.
,,Dnes nemám náladu na učenie. Poviem vám jednu príhodu," hovoril, no nikto ho už nepočúval.
,,Zase tie jeho príhody, už ma to prestáva baviť," povedala Laura a otočila sa smerom k Tylerovi a začali sa spolu rozprávať. Lia si položila hlavu na lavicu. Radšej by sa bola učila, ako počúvala tie je sprosté príhody. Za tých šesť rokov, čo tu je, ich počula už nehorázne veľa.
,,Hej, Lia," ozvalo sa za ňou.
,,Čo je?" otočila sa.
,,Ako sa máš? Ešte sme sa nestihli porozprávať," povedal Sebastian.
,,Fajn, a ty?" opýtala sa.
,,Ja tiež, ale mám taký divný pocit, že sa mi vyhýbaš."
,,Ja sa ti vyhýbam? Nemám žiadny dôvod to robiť," povedala Lia a vzápätí si pomyslela ako neznáša, keď musí klamať.
,,No a to je asi všetko, čo vám k tomu môžem povedať. Vidím, že vás to nudí. Hmm...tak si poďme precvičiť nejaké to kúzlo," ozval sa Badly. ,,Slečna Goodwillová, môže prísť pred tabuľu?" opýtal sa jej. Lia sa postavila a kráčala k tabuli.
,,A teraz budeme potrebovať ešte niekoho. Rozhodol som sa, že nám ukážete odzbrojovanie," usmial sa Badly a povedal: ,,Pán Brown, mohli by ste?" Lia stuhla.
,,Jasné, pán profesor," povedal Sebastian a vyskočil z lavice.
,,No, tak postavte sa oproti sebe, a keď poviem "teraz" tak použije kúzlo "Expelliarmus". Je vám to jasné?"
,,Áno, pán profesor," odvetil Seb.
,,Takže, ideme na to. Tri - dva - jedna - TERAZ!"
Lia bola úplne mimo. Nestihla sa ani spamätať a Sebastianovo kúzlo ju zasiahlo. Prútik jej vyletel z ruky a ona spadla, pričom si udrela hlavu do stola.
,,Lia, si v poriadku?" spýtal sa Sebastian.
,,Hej, som v poriadku. Pusť ma," povedala a pokúsila sa vstať.
,,Pán Brown, odveďte prosím slečnu Goodwillovú do nemocničného krídla," vravel mu Badly.
,,Nie, dôjdem tam aj sama. Nepotrebujem nikoho pomoc," povedala odmerane.
,,Slečna Goodwillová, neodvrávajte. Pán Brown pôjde s vami," prikázal Badly.
,,Ja vlastne nepotrebujem ísť ani do nemocničného krídla. Veď mi nič nie je," povedala mrzuto a práve v tej chvíli zazvonilo.


Začala sa jar. Sneh sa topil, vonku svietilo slniečko a pofukoval jemný vetrík. Lia sedela ako zvyčajne pri okne. Už niekoľko mesiacov chodila po škole ako telo bez duše. Sebastian ju totálne sklamal a ona sa z toho akosi nevedela spamätať.
,,Aurélia?" ozvalo sa za ňou.
,,Už zase? Sirius, prosím ťa, nemôžeš mi dať pokoj?" povedala smutne.
,,Aurélia Goodwillová, daj mi prosím ťa šancu, aspoň jednu maličkú šancu," prosil ju Sirius.
,,A na čo by ti bola?" opýtala sa ho nevrlo.
,,Aby si zistila, že som slušný chlapec," povedal s úsmevom.
,,A ešte čo?"
,,Aby som ti ešte mohol dokázať, že ťa mám naozaj rád," odvetil jej.
,,Ak ti tú šancu dám a ty mi to všetko nedokážeš, tak mi už dáš pokoj?"
,,Áno," povedal Sirius a v očiach mu zažiarila nádej.(Všimli ste si, že posledných7 riadkov sa začína hláskou A?:D)
,,Tak dobre, kde mi to chceš všetko dokázať?" spýtala sa ho.
,,Mohli by sme ísť do Rokvillu," navrhol.
,,Ale veď ty tam nemôžeš chodiť, ešte nie si tretiak," hneď to zamietla.
,,Ty si myslíš, že som tam ešte nikdy nebol? Tak to ma ešte dobre nepoznáš. Ja sa tam dokážem dostať stále. A mimochodom, bol som v Rokville aj vtedy, keď sa po tebe Brown váľal," povedal jej.
,,Nespomínaj mi Browna."
,,Takže v piatok večer by sme mohli ísť do toho Rokvillu. Ak teda nemáš v pláne nič iné," povedal.
,,Čo už s tebou. Dobre, tak v piatok večer o siedmej pred klubovňou," hovorila Aurélia.
,,Už sa nemôžem dočkať," usmial sa a odišiel.
,,Bože, na čo som sa to dala?" opýtala sa potichu.


,,A keď budeme mať konečne tú svadbu, tak hneď potom chcem mať deti," povedala Judit Marcusovi, ktorý ju držal v náruči.
,,Ale budeme mať aspoň 4 deti," vravel jej.
,,Marcus, si normálny? Štyri deti? To je veľa. Mne by stačili úplne aj tri a myslím si, že aj to je veľa."
,,Vy ste sa zbláznili?" opýtal sa Tyler.
,,Prečo by sme mali?" spýtal sa Marus.
,,Veď tu básnite o svadbe a deťoch. Premerlina, máte na to čas!" odvetil mu.
,,My sa vezmeme hneď po škole. Spravíme MLOK-y a hneď začiatkom júla sa vezmeme," vysvetľovala mu to Judit.
,,Ale veď nebudete mať kde bývať, nebudete mať prácu, a keď ešte chcete mať hneď deti, tak ako ich chcete uživiť? Vám to chodenie vážne lezie na mozog. Nechceli by ste si dať pauzu?" pýtal sa ich.
,,Tyler, miláčik, ty sa nič neboj. My si to nejako zariadime," odpovedal mu Marcus.
,,Vy ste chorí," Tyler si neodpustil túto poznámku a radšej sa od nich pobral preč.


,,Dennis? Naozaj ma ľúbiš?" pýtala sa ho Serena, keď ju zasypával bozkami v Astromonickej veži.
,,Veľmi ťa ľúbim miláčik," odvetil jej, keď sa od nej na chvíľu odtrhol.
,,A myslíš, že to stačí na to, čo sa chystáme spraviť?"
,,Úplne to stačí," povedal a začal jej rozopínať gombíky na blúzke a dal jej ju dole. Vyzliekol tričko aj sebe a posadili sa na deku. ,,Si nádherná zlatko."
Serena sa začervenala. Ešte nikdy nebola s chlapcom. Ale bola už rozhodnutá, že to spraví. (A teraz deti pod 15 rokov, zakryte si oči. Ide tu do tuhého. *THUMBS UP*) Objala Dennisa a pobozkala ho na krk. Dennis ju jednou rukou hladkal po stehne a druhou rukou jej rozopol podprsenku a dal jej ju dole.
,,Dennis, ale ja sa bojím," povedala, keď je Dennis vyhrnul sukňu.
,,Milujem ťa zlatko, ničoho sa neboj. Budem jemný," no len čo to povedal, dvere na Astronomickej veži sa rozleteli a dnu sa vrútil vášnivo bozkávajúci pár. Serena vykríkla a prehodila cez nich prikrývku. (Už ich môžete otvoriť. Dostala som vás. Nič tuhé tu nie je...:D Asi začnem písať PoPo:D)
,,Dennis?"
,,Prophesy?"
,,Serena?"
,,Dozen?"
,,Čo tu pre Merlina robíte?" opýtala sa Prophesy.
,,A čo tu robíte vy?" opýtal sa Dennis. ,,Nemáte na to kabinet? Musíte loziť na miesta kam chodia výlučne študenti?"
,,Vážený pane, my dvaja učíme na tejto škole, môžeme si robiť čo chceme, ale...pre merlina...okamžite sa oblečte. Prečo ste tu nahí?" opýtal sa Dung, ktorý učil Starostlivosť o zázračné tvory a ihneď sa otočil.
,,Čo si asi myslíte profesor? Všetko ste pokazili. Odkedy ste vlastne spolu a na čo ste tu vlastne prišli?" spýtal sa ho Dennis, zatiaľ čo si na seba obliekal nohavice a podával Serene jej veci.
,,Dennis, my dvaja, narozdiel od vás, sme dospelí ľudia a môžeme si tu robiť čo chceme. A ty si tiež totálny idiot. Serena, nechápem ako s ním môžeš chodiť. Prečo ste sa nezamkli? Čo ak by tu vbehol Dumbledore s McGonagallkou?" povedala mu Prophesy.
,,Na čo by tu chodili?" nechápavo sa opýtal Dung.
,,Dung, zlatko, tebe vážne niekedy nedochádza. Čo keby sa chceli prísť pozrieť na hviezdy?"
,,Ehm...hviezdy? Teraz? Veď sú štyri hodiny poobede," nechápavo na ňu pozrel Dennis.
,,Aha, vlastne máš pravdu. No nechajme to tak. Čo keby sem prišiel niekto z profesorského zboru?" pýtala sa Prophesy.
,,A vy nie ste z profesorského zboru?" opýtala sa Serena.
,,Sme, ale to je iný prípad. Sme skoro vaši rovesníci. Ale keby vás tu nachytala McGonagallka tak to by bol riadny prúser," povedal Dung.
,,OK, takže ako sa dohodneme? Vy nikomu nepoviete, čo sme tu skoro robili a my zase nikomu nepovieme, čo ste sa tu chystali robiť," navrhol Dennis.
,,Dobre, ale nikomu ani nevravte, že spolu chodíme," vravel Dung.
,,Jasné, no...tak my už ideme. Serena, miláčik, poďme sa prejsť," Dennis ju chytil za ruku a ťahal ju preč.
,,No, tak kde sme to skončili pani profesorka?" opýtal sa Dung a znovu začal bozkávať Prophesy.


,,Lia, ty sa niekam chystáš?" opýtala sa jej Laura, keď Lia vyšla z kúpeľne.
,,No, hej...ale nechajte to tak. Nič vám nepoviem. Majte sa baby," povedala Lia a Judit jej vyplazila jazyk. Zbehla do klubovne. Na gauči sedel Sebastian a čítal knihu.
,,Aurélia, kam ideš?" spýtal sa jej.
,,Mám rande," povedala ticho a ponáhľala sa preč.
,,Aha, takže tá láska ku mne už pominula?" nedal sa Sebastian.
,,Čo ti mám na to povedať, Seb? Vieš, že ťa veľmi ľúbim, ale čo mám z toho? Veď si sám povedal, že nebudeme môcť byť spolu, tak čo vlastne chceš?"
,,Ja ani neviem. Nech sa ti to rande vydarí."
Lia cítila ako jej búši srdce a do očí sa jej nahrnuli slzy. Nemohla teraz plakať. Prešla cez portrét Tučnej pani a tak ako sa dohodli ju už čakal Sirius.
,,Si prekrásna," povedal a pobozkal jej ruku.
,,Hmm...vďaka Sirius, ale nemusíš byť až taký galantný," povedala mu. ,,Ako sa vlastne chceš dostať do Rokvillu?"
,,Nič sa neboj," hovoril a prehodil cez nich plášť.
,,To je neviditeľný plášť?" opýtala sa ho neveriacky.
,,Hej, je," odvetil jej tváriac sa tajomne.
,,Odkiaľ ho máš?"
,,Požičal mi ho jeden môj kamarát."
Kráčali chodbou a vyšli z hradu. Sirius ju viedol k nejakému veľkému stromu.
,,Čo to je? Toto som tu ešte nikdy nevidela," spýtala sa ho Lia.
,,Ani si nemohla. Dumbledore ho tu dal zasadiť len nedávno," odpovedal jej. ,,Stoj!"
,,Prečo?" nechápala, ale keď videla, že strom sa začal kývať na všetky strany a udierať konármi do zeme, pochopila, prečo mala stáť. Sirius zobral zo zeme dlhý konár a stlačil hrču na kmeni. Strom sa prestal hýbať.
,,Poď," vyzval ju. Asi po 5 minútach chôdze sa ocitli v nejakej veľmi biedne vyzerajúcej miestnosti.
,,Kde to sme?" opýtala sa ho.
,,V Škriekajúcej búde," povedal jej a hneď ako to spravil ho Lia chytila za ruku.
,,Sirius, poďme odtiaľto prosím ťa preč."
,,Neboj sa, nič sa ti tu nemôže stať," upokojoval ju.
,,Ako to vieš? Veď Škriekajúca búda je najmá..."
,,...tožnejšie obydlie v celej Británii," dokončili to spolu. ,,Dobre, no tak poďme preč." Keď vyšli zo Škriekajúcej búdy tak jej oznámil, kam ju mieni zobrať.
,,Biela Pani? Hmm...dobre. Tam som dlho nebola."
Sedeli v poloprázdnom podniku a rozprávali sa. Sirius jej povedal všetko o sebe a o svojej rodine, ktorú nenávidí. Lia mu zase tiež povedala všetko o sebe a taktiež o sporoch medzi jej rodinou a rodinou Sebastiana Browna.
,,Sirius, odkiaľ si vedel, že sa cez tú Zúrivú vŕbu dostaneme do Škriekajúcej búdy a potom sem?" spýtala sa ho.
,,Neviem, či ti to môžem povedať. Nechcem zradiť kamaráta," odvetil jej.
,,Jasné, chápem," povedala trošku sklamane.
,,Lia, môžem ti niečo ukázať?" spýtal sa jej.
,,No...podľa toho, čo to bude," zasmiala sa.
,,Pozri," vytiahol z vrecka nejaký prázdny pergamen.
,,Čo to je?" opýtala sa ho. Neodpovedal jej, len vytiahol prútik a poklopal ním po pergamene.
,,Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám." Zrazu sa na pergamene objavovali čiary, machule, nejaké pohyblivé bodky.
,,Ale veď to je mapa," vykríkla prekvapene Lia.
,,Psst...tichšie...áno je to mapa....Záškodnícka mapa," povedal jej hrdo Sirius. ,,Ukáže ti každého, kto je na Rokforte." Lia si mapu pozorne pozerala. Hľadala tam jednu osobu. A našla ju. Zarazila sa.
,,On je teraz s nejakou Letticiou Westwoodovou? Kto to pre Merlina je?" pomyslela si v duchu.
,,Lia, je ti niečo?" opýtal sa jej Sirius.
,,Nie, nič mi nie je. Môžeme sa vrátiť naspäť do hradu, prosím?" opýtala sa ho.
,,Jasné v pohode, idem zaplatiť," povedal Sirius, ale predtým zobral prútik a poklopal ním po mape. ,,Darebáctvo sa podarilo."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

zijes??

(Baja, 17. 2. 2008 19:53)

Meddy zijes?? dlho si sa neozvala....dufam ze o 7 minut tu ta kapitolka bude :)

......................

(Baja, 16. 2. 2008 20:34)

Tak co bude zajtra o osmej nova kapitolka??

Pochvala

(Ria, 12. 2. 2008 20:44)

Chcela som len pochváliť a povzbudiť do ďalšieho písania.Mna to veľmi zaujalo a už teraz sa teším na ďalšie kapitoly.... :-) takže dufam,že to bude čoskoro.
Mohla by si do toho zapojiť aj Severusa bolo by to zaujímave, vedieť aky bol malý....
Ešte raz vrelá vďaka za spríjemnené chvíle

velmi pekne

(Baja, 10. 2. 2008 12:54)

Velmi peknee meddy ...citala som to uz vcera vecer a zabudla som pridat koment :) len tak dalej si fakt sikulka :))

heh

(bella, 10. 2. 2008 11:38)

som prva!!!!!ale nie kedy bude dalsia nevydrzim

ahojky,

(Meddy,, 9. 2. 2008 10:47)

na novej kapitolke sa ešte stále pracuje, ale predpokladám, že by najneskôr zajtra mala byť ... budem sa snažiť :)

kedy??

(Baja, 9. 2. 2008 10:40)

kedy bude dalisa kapitolka prosim???

Tahle povídka

(soraki, 6. 2. 2008 10:04)

se mi moc a moc líbí, je fantastická :-D. Těším se na pokráčko

super

(Baja, 5. 2. 2008 19:35)

jeee...to bolo super...veeelmi sa mi to pacilo....ide ti to fak skvele to pisanie :)... tesim sa na dalsiu kapitolku :)))

:D :) ;)

(Cassie, 5. 2. 2008 17:12)

super :D Páči sa mi to, ale už by si aj mohla napísať, čo sa to medzi tými dvoma rodinami udialo, že sa tak nenávidia :D

Mám napád...:D

(Meddy, 3. 2. 2008 19:20)

ak sa nudíte a nemôžete sa dočkať ďalšej kapitoly CO tak bežte čítať poviedku foaly...je super...v odkazoch nájdete link na jej stránku...má chvatnú poviedku a dokonca je tam už 25 kapitol...tak šup šup čítajte..:D

nemozem sa dockat

(Baja, 2. 2. 2008 13:36)

uz aby bola dalsia kapitolka...je to uplne suprove...strasne ma to bavi...dufam ze bude vela vela kapitolike :))))).......kedy planujes dalsiu kaitolku??? hmmm??

vau vau

(bella, 2. 2. 2008 12:18)

je to fakt dobre .nech uz je dalsia kapitola

len tak dalej

(Baja, 1. 2. 2008 20:39)

Ty brdo.....to bolo fakt dobre.....si nadana a poriadne :) len tak dalej uz sa tesim na dalsie kapitolky :)

(Jessica Avril Granger, 1. 2. 2008 17:30)

no páni! nemám slov... keď nemám slov, tak načo to tu píšem? ale to je aj tak jedno! lebo a tak je celá Cesta osudu proste super!